Sú konverzácie, na ktoré zabúdame rýchlo a jednoducho. Nepremýšľame nad nimi ani nad slovami, ktoré sme vyslovili. A potom sú také, ktoré nedokážeme pustiť z hlavy von. Otázka je, prečo?

Niekedy jednoducho nevieme zvoliť tie správne slová. Nie z dôvodu témy, v ktorej nie sme „doma“, nie z dôvodu prítomnosti trápneho ticha. Problém je, že nepremýšľame skôr, ako hovoríme. V danom momente nám nenapadne, akými rôznymi spôsobmi si našu konšteláciu slov môže „komunikant_2“ interpretovať. Žiadne alternatívy – ja poviem = ty porozumieš, tak, ako som to myslel/a. Nie, nie, dámy a páni. Nesprávne. Failed. Toto nie je konzistentná rovnica. Neplatí. Môže, avšak dovolím si tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa nám žiada ešte akési dovysvetlenie, ďalšia premenná.

zdroj: pexels.com

Priznajme si to… máme skôr talent, vybrať si tie nesprávne slová. Bezcitne strieľame slovnými nábojmi, nečakáme kým „protivník“ vytiahne štít, ktorým by sa mohol brániť, ideme po ňom predstavujúc sa v roli akčného hrdinu. Viete čo? Nikdy sa nestaneme hrdinami skrz hanlivé a urážajúce slová. Prostredníctvom nevhodnej ironizácie, či zosmiešňovania. Ani ja, ani ty. Nevnímajme osobu, s ktorou máme výmenu názorov alebo len obyčajný rozhovor, v ktorom sme si nesprávne porozumeli, ako protihráča. Nebojujme jeden proti druhému, ale spoločne proti problému.

zdroj: pexels.com

Sila slova je obrovská

Musím sa priznať, že v poslednom období som sa dvakrát prichytila v situácii, v ktorej som hodnotila svoju voľbu slov prineskoro. Nešlo síce o žiadne tvrdé hádky, nič, čím by sa druhá strana zaoberala viac, ako je zvyčajné. Ale uvedomila som si, že viac nechcem riskovať vyvolanie negatívnych pocitov u ľudí. Chcem, aby moje slová boli láskavé, starostlivé, rozumné, tvoriace harmóniu. Vždy, pokiaľ to bude možné. A k tomu nabádam aj Teba. Slovo je spôsob, akým vytvárať blízkosť. Je to možnosť. Krásna možnosť vytvoriť nezabudnuteľné momenty života. Je to nástroj na pohladenie duše, avšak zbraň dvojsečná.

Na tento apel znovu používam iba slovo, ktorým sa snažím o vysvetlenie potreby v komunikácii aj premýšľať, nie len rozprávať (respektíve písať – aj v tejto forme rozhovoru je potrebné premýšľať!).

Prosím, zamyslime sa nad tým, ako svoju moc vo forme slovnej zásoby využívame a aké sú naše možnosti našich blízkych viac ľúbiť, ako zarmucovať.