Lebo vieš, to je dô­le­žité. Vtedy na­be­rajú slová väčší vý­znam. Jed­no­duch­šie za­pô­so­bia, keď si s nimi sto­tož­nený. Ni­kto by predsa ne­mal roz­prá­vať len tak, do vetra. Len preto, že by mal niečo po­ve­dať. Alebo preto, že os­tatní ča­kajú, že niečo po­vie.

A máš ur­čené svoje pri­ority?

Po­snaž sa ich spoz­nať a ur­čiť ich hod­notu na zá­klade toho, čo pre teba zna­me­najú. Sprav si svoj reb­rí­ček a po­stav naň svoju ro­dinu, blíz­kych, pria­te­ľov. Pe­niaze, ma­jetky, vir­tu­álny svet. Šport, zá­bavu. A tam nie­kde, kde ti ostane miesto, tak za­raď aj mňa, pro­sím.

pe­xels.com

Vieš, dnes už na­stal čas, kedy sa mu­síš pre­stať skrý­vať za slová a skla­dať z nich stále tie isté roz­právky. Tie, kto­rým ani sám ne­ve­ríš. Tak prečo odo mňa chceš, aby som im ve­rila? Už je na čase, aby si sa pre­stal tvá­riť, že niečo mu­síš, keď to v sku­toč­nosti tak chceš. A na druhú stranu, je čas aj na to, aby si sa pre­stal scho­vá­vať za „chcel by som“, keď prav­dou je, že nech­ceš.

Tak ne­vrav, že ma chceš vi­dieť, keď si prí­liš po­hodlný za mnou ces­to­vať. Je to presne tá istá vzdia­le­nosť, ktorú si mu­sel pre­ko­nať, keď si chcel vi­dieť svo­jich pria­te­ľov. Alebo keď si sa ve­čer nu­dil a roz­ho­dol sa zájsť do kina. Sám. Tak mi ne­vrav, že chceš byť sú­čas­ťou môjho sveta, keď sa oň v sku­toč­nosti vô­bec ne­zau­jí­maš.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

pe­xels.com

Ne­vrav, že niečo ne­máš, keď ne­uro­bíš nič preto, aby si to zís­kal. Veď koľ­ko­krát si mi ho­vo­ril o svo­jich snoch. O tom všet­kom, čo by si chcel zís­kať. Do­siah­nuť. Vždy si mal veľké plány a ve­del si o nich tak odu­šev­nene roz­prá­vať. Je­diné, čo ti chý­balo, bol im­pulz, ktorý by ťa na­ko­pol a ty si sa mo­hol po­hnúť z miesta. To si ni­kdy ne­uro­bil. Vždy to bolo len o tom, že chceš.

Ne­vrav, že nie­koho ne­poz­náš, keď si ne­mal ani snahu spoz­nať ho. Keď si mu ne­dal šancu. Keď si ne­vs­tal, ne­po­dal mu ruku a ne­pre­ho­dil s ním as­poň pár slov. Vždy si ča­kal na to, kým nie­kto urobí prvý krok. Prečo si ne­mo­hol byť tým pr­vým ty? Prečo si vždy len ve­del po­ve­dať, že sa ti ni­kto ne­ve­no­val, keď si o to v sku­toč­nosti ani ne­stál?

A tak ne­vrav, že máš pria­te­ľov, keď tých ľudí vlastne ani ne­poz­náš. Keď sa na nich ne­mô­žeš v ni­čom spo­ľa­hnúť. A keď to naj­viac po­tre­bu­ješ, tak si aj tak sám.

pe­xels.com

A preto, pre­staň už ho­vo­riť to, čo si mys­líš, že chceš po­čuť. Alebo chce po­čuť nie­kto iný. Za­čni ho­vo­riť to, čo si sku­točne mys­líš. A mysli si to, čo ho­vo­ríš. Ne­po­čú­vaj os­tat­ných. Ne­po­čú­vaj dobu. Po­čú­vaj seba. To, aký si. A akým v sku­toč­nosti chceš byť.

Komentáre