Pamätám si, ako som sledovala Popolušku, keď som bola malá, a obdivovala som krásnu dievčinu, ktorá sa z nej vytratila s pomocou malej mágie a niektorých topánok. Snívala som o tom, ako sa jedného dňa stretnem s princom, ktorý je pekný, romantický a samozrejme očarujúci. Neskôr prišli romantické komédie, kde sa zo šedej myšky stala krásna a sebavedomá žena, stretla najčastejšie v New Yorku fešného krasoňa a žili spolu šťastne až do smrti.

Jedinou výnimkou bola asi komédia Denník Bridget Jones, ktorá opisovala život nezadanej 30tníčky Bridget, ktorá stále nemá šťastie na lásku a aj keď ju získala, nebolo to hneď dokonalé.

zdroj: pexels.com

Zisťujem však, že dokonalé romantické príbehy neexistujú a že život sa nekončí záverečnom scénou, kde si to dvaja ľudia vysvetlia a pobozkajú sa. Zistila som, že život je zlých momentoch, o tom, že sa nemôžeme len na seba odurdiť a život to nejako napraví, ale že musíme spolu budovať dobré vzťahy, ktoré budú mať zmysel a hlavne že takéto vzťahy ozaj potrebujú čas a energiu, ktorú musíme do toho vložiť.

Zistila som, že mnohéfilmy nám ukazujú skreslenú realitu o normálnom svete. Čím skôr zistíme, že takýto ľudia v skutočnosti neexistujú, tým lepšie pre nás. Muži zobrazení vo filmoch sú často len vyformovaní určitými okolnosťami a taktiež ženy sú tam neustále nalíčené, krásne a premotivované.

V skutočnosti život niekedy nejde podľa našich predstáv a my to musíme len prijať. Taktiež žiadna láska ani vzťah nie sú dokonalé a my musíme bojovať zo všetkých síl. Romantické filmy sú fajn, no musíme stáť pevne na nohách aby sme si uvedomili, čo je dôležité. 

Média nám prezentujú lásku a vytvárajú nemožné očakávania. Predstavujú víziu toho, ako má vyzerať láska. Má to byť rytierske, romantické a vášnivé. Má to byť dokonalé. No takto to v skutočnosti nefunguje a my sme len viac sklamaní.

Ľudia robia chyby, ľudia vedia sklamať a nikto nevstane z postele namaľovaný a krásny. Romantické filmy nie sú reálne. Reálny je len náš život.