Viem presne, ako sa cí­tiš. Nie je to to­tiž ľahké, za­bud­núť na všetky tie „pria­teľ­stvá,“ ktoré si si vy­bu­do­vala po­čas stred­nej či vy­so­kej školy, no te­raz sa mu­síš len bez­radne pri­ze­rať tomu,  ako sa roz­pa­dá­vajú. Jedno po dru­hom. A ty s tým už ab­so­lútne nič ne­spra­víš.

Ne­zú­faj, práve si za­žila iba ďal­šiu lek­ciu z knihy ži­vota. Alebo sa snáď mý­lim?

Boli ste ne­ro­zlučná dvo­j­ica od pr­vého dňa, kedy sa za­čala pí­sať nová éra vo va­šich štu­dent­ských ži­vo­toch. Osla­vo­vali ste spolu všetky ab­sol­vo­vané skúšky a ľah­šie zná­šali strasti, ktoré štu­dent­ský ži­vot pri­ná­šal. Pod­po­ro­vali ste sa, smiali aj pla­kali- všetko spo­ločne. Dnes je však re­a­lita dia­met­rálne od­lišná. Kde sa stala chyba?

https://pixabay.com/sk/holky-le%C5%BEiace-classic-car-mlad%C3%BD-1209321/

pi­xa­bay.com

Nie­kto by po­ve­dal, že to nie je chyba, že to je iba je­den z prí­be­hov, ktorý píše sám ži­vot. Vaše cesty sa roz­išli a každá z vás sa vy­dala iným sme­rom. Ty máš na to však cel­kom iný ná­zor:

  • To, že opus­títe brány školy ne­zna­mená, že už nie ste pria­te­lia. Škola vám dala iba skvelú prí­le­ži­tosť sa nimi stať, je však na vás, aký po­stoj k tomu zauj­mete a ako sa bu­dete o vzťah sta­rať a roz­ví­jať ho.
  • To, že už ne­bý­vate v jed­nom meste ne­zna­mená, že sa vaše pria­teľ­stvo musí au­to­ma­ticky skon­čiť. Ak ne­máš ešte vlastné auto, po­kiaľ viem, au­to­bu­sová a vla­ková do­prava na Slo­ven­sku ešte stále fun­guje. S meš­ka­ním, ale predsa.
  • To, že sa ne­stre­tá­vate každý deň ne­zna­mená, že sa o seba ne­zau­jí­mate. Iné je to v prí­pade, keď o sebe ab­so­lútne nič ne­viete a do­tyčnú osobu si ne­vi­dela viac než 365 dní. Ak je to ne­bo­daj viac než rok, vtedy sa už treba za­mys­lieť nad tým, prečo tomu stále ve­nu­ješ takú po­zor­nosť…
https://pixabay.com/sk/priatelia-holky-%C5%A1%C5%A5astn%C3%BD-priate%C4%BEstvo-1941580/

pi­xa­bay.com

Ob­di­vu­jem ťa, vieš o tom? Takú ener­giu, ktorú si ochotná obe­to­vať za zá­chranu vášho pria­teľ­stva v sebe ne­nájde každý. Uve­dom si však, že kde nie je vôľa, cesta sa bude hľa­dať len veľmi ťažko.

Sna­žila si sa tak šia­lene dlhú dobu, že keď sa te­raz na to spätne po­zrieš, uve­do­míš si, koľko času a ener­gie ťa to všetko stálo. Ener­gie, ktorú si mohla ve­no­vať do zmys­lu­pl­nej­šej čin­nosti a času, ktorý sa ti už ni­kdy ne­vráti. Spo­mí­naš si na to, ako si ne­raz hor­livo vy­pi­so­vala všet­kým tým ľu­ďom s cie­ľom stret­núť sa? Do­ká­žeš to vô­bec spo­čí­tať? Mám po­cit, že si uve­do­mu­ješ, že by to bol nad­ľud­ský vý­kon.

https://www.instagram.com/p/BSGziwKllZy/

ins­ta­gram.com/p/BSG­zi­wKllZy/

Po všet­kých tých od­miet­nu­tiach si ko­nečne do­spela k ná­zoru, že iba tvoja snaha ne­stačí. Už jed­no­du­cho ne­vlá­dzeš.

Všetko je to o pri­ori­tách. Naj­skôr práca, po­tom zá­bava, zá­ujmy, re­lax. A kde sú tí, ktorí tu boli, keď ti bolo naj­hor­šie?

https://www.instagram.com/p/BNADJE5jT-O/

ins­ta­gram.com/p/BNADJE5jT-O/

Kde sa na­chá­dzajú tí, ktorí ti vždy po­dali po­mocnú ruku v mo­mente, keď si to naj­viac po­tre­bo­vala?  Boli, sú a aj budú presne tam, kde vždy. Vieš veľmi dobre, kde ich máš hľa­dať. Na­chá­dzajú sa v tvo­jom srdci. Je to zrejme je­diné miesto, kde ich mô­žeš za­sti­hnúť v ich upo­náh­ľa­ných ži­vo­toch…

Sa­moz­rejme, česť vý­nim­kám.

Komentáre