Bum! Je to tu! Najlepší deň môjho života! Ale ako som sa k tomu vlastne dostala?

Proste som sa jedného dňa ráno zobudila s pocitom, že musím spraviť niečo šialené. Rozhodla som sa teda, že skočím z lietadla.

Myšlienka tandemového zoskoku prišla sama od seba. Najprv vyslovená ako vtip v ťažkých situáciách, no čoskoro som to začala brať vážne. Spravila som si z toho akúsi životnú métu. Už dlho som o tom snívala.

Doma mám dokonca nástenku, kde si pripínam obrázky vecí, ktoré by som chcela mať alebo zažiť. Zhodou okolností sa tam nachádza aj obrázok dvoch parašutistov letiacich vo svetle zapadajúceho slnka.

Povedala som si teda, že idem do toho. Bez debaty. Splním si svoj sen.

Bolo jasné, že bez driny to nepôjde, keďže takýto zážitok nestojí málo, no ten pocit, keď som konečne po tých hodinách práce a sebazaprenia vkročila na letisko, bol neopísateľný.

Stretla som kopec nových ľudí, ktorí majú radi výzvy tak, ako ja. Zažila som neskutočnú atmosféru v lietadle, ktorá sa napriek rizikám niesla v štýle stand up comedy. Vychutnávala som si úžasné výhľady, o ktorých som dovtedy len snívala, no bola som si istá, že ich jedného dňa uvidím na vlastné oči.

A voľný pád? Ten sa nedá opísať dosť autenticky na to, aby si to človek vedel predstaviť. Musíš to proste zažiť.

Ten adrenalín, ten pocit, že skutočne žiješ a dýchaš najviac, ako sa v tom momente dá, je ako droga. Nával endorfínov je taký silný, že strach je okamžite vystriedaný eufóriou.

Musím skonštatovať, že to celé stojí za to. Aj keď máš pocit, že veci nemajú zmysel, skoč.

Keby mi bol niekto pred rokom povedal, že v októbri skočím z výšky 3000 metrov, povedala by som mu, že na psychiatrii majú preňho prichystanú izbu.

Ja? Veď mám predsa paniku z výšok, no rozhodla som sa, že strach prekonám. Okrem toho som sa takto chcela nakopnúť na plnenie si ďalších snov. Spraviť si zo života hru plnú dobrodružstiev.

Veď keby som si neplnila svoje sny, o čom by bol môj život?