Raz ti toto všetko bude dá­vať zmy­sel a ty sa ohliad­neš za svo­jim ži­vo­tom, a po­vieš, že to stálo za to! Raz ti toto všetko bude dá­vať zmy­sel a ty sa bu­deš cí­tiť po­kojne a na­pl­nene. Raz ti budú chý­bať tieto „staré časy“, aj keď ich te­raz pre­klí­naš. Raz po­cho­píš, že tvoj ži­vot má ob­rov­ský zmy­sel a aj nie milé veci v ňom majú svoje miesto. 

Každý máme ob­do­bie v ži­vote, kedy sa nám ab­so­lútne nechce žiť, nie to ešte dý­chať. Ne­máme chuť na dobré jedlo, ktoré by sme ino­kedy hneď zjedli. Ne­máme ná­ladu na ka­ma­rá­tov a ro­dinu, ktorú máme tak radi. Ne­máme chuť sa ísť za­bá­vať a ani ten náš spá­nok nie je to, čo bý­val.

Raz ti budú dá­vať zmy­sel pre­pla­kané noci a bo­lesť na duši. Raz to po­cho­píš, prij­meš a po­ďa­ku­ješ. No čaká ťa ešte istá cesta, ktorú s mu­síš prejsť.

„Ak by sa ľu­dia po­zreli do zrkadla, uvi­deli by osobu, ktorá je zod­po­vedná za na­pl­ne­nie väč­šiny ich mod­li­tieb.“

Tr­píme pri­ro­dzene a nie­kedy aj dob­ro­voľne. Po­tom sú však ob­do­bia, ktoré ne­ovp­lyv­níme. Prídu ľu­dia, kto­rých prí­chod alebo od­chod ne­vieme za­ru­čiť ani ovplyv­niť, mô­žeme sa len pri­ze­rať a re­špek­to­vať ich. 

Bo­lesť je do­časná a ty sa z nej mô­žeš po­u­čiť. Je to istá forma se­ba­poš­ko­dzo­va­nia, no ne­skor­šie aj se­ba­lásky. Je to niečo, čo mô­žeš ovplyv­niť, aj keď si to ne­mys­líš. Mô­žeš roz­hod­núť, ako dlho bu­deš tr­pieť, čo si z toho zo­be­rieš a ako sa toho zba­víš.

Tvoj ži­vot je hlavne tvo­jim roz­hod­nu­tím a tvo­jim vý­tvo­rom. Je len a len na tebe, ako sa k nemu po­sta­víš a ako veľmi si ho uži­ješ a tak­tiež je na tebe, čo so svo­jim smút­kom uro­bíš.

Možno ani ty ne­ro­zu­mieš, čo sa práve v tvo­jom ži­vote deje, no mô­žeš na to prísť tak, že za­bo­ju­ješ o svoje šťas­tie. Si je­di­nečná by­tosť a ak chceš, aby ti toto všetko dá­valo zmy­sel, mu­síš tomu zmy­sel dať aj ty sama.

Komentáre