My dvaja bu­deme vždy vpí­saní do his­tó­rie, či to už chceme alebo nie. Bol si moja naj­väč­šia skúška, láska, moje naj­väč­šie šťas­tie. Je to cel­kom divné tvr­diť, keďže mám pria­teľa kto­rého ľú­bim, ale je tomu tak, dlhé roky nášho ro­má­niku sú tomu dô­ka­zom. Po ur­či­tej dobe sme sa roz­hodli (okej, ja som sa roz­hodla) pre­ru­šiť kon­takt, no a po­tom, po ne­ja­kom čase, keď už som bola šťastne za­daná s tým na­jú­žas­nej­ším mu­žom na svete, sme sa znova zišli.

zdroj: unsp­lash.com

Roz­prá­vali sa, smiali, há­dzali vtipy a bl­bli, tak ako tomu bolo ke­dysi dávno.

A ja som po­cí­tila zvláštny po­cit. Presne ten,ktorý slo­vami ne­vy­jad­ríš, ten ktorý proste cí­tiš, ale ne­vieš ho opí­sať. Možno to bola len nos­tal­gia, kto vie. Možno po­cit, že mi to chýba. A možno len, že toto je presne to pravé. . . šia­lené tvr­diť niečo také. A po­tom som sa za­mys­lela, pre­mýš­ľala som na­ozaj veľmi dlho, pre­mýš­ľala som nad tým, prečo znova mys­lím na teba, prečo zas ča­kám celý deň na správu od teba hoci môj drahý leží vedľa mňa, prečo sa usmie­vam na mo­bil, či žia­rim ako sl­niečko, podľa slov mo­jich dra­hých ka­ma­rá­tiek. No a po­cho­pila som to. Opäť si mi za­čal bláz­niť hlavu. Tak ako to vieš len ty. Tým spô­so­bom, ktorý do­ko­nalo hrá v tvoj pros­pech. Vieš čo spra­viť, po­ve­dať, aby to vy­šlo k tomu, že za­čnem byť na teba znova na­via­zaná. Ale pro­sím ťa, ne­rob to. Ne­mo­taj mi hlavu, ne­ub­li­žuj už viac môjmu srdcu. Nech­cem ťa stra­tiť, po­tre­bu­jem ťa mať vo svo­jom ži­vote, po­tre­bu­jem ve­dieť, že si v po­riadku, ale už len ako ka­ma­ráta. Nič viac. Ne­rob veci, ktoré už viac ne­urov­náš, ne­roz­bí­jaj vzťah, ktorý sa bu­do­val dlho, ne­znič vzťah mu­žovi, ktorý mu­sel prejsť pek­lom len preto, aby ma zís­kal. A pro­sím, ne­vyt­vá­raj viac slzy v očiach ženy, ktorá vi­dela aj cez ob­rov­ské ne­do­ko­na­losti a chyby, úžas­ného člo­veka, ktorý jej aj tak pri­nie­sol len a len bo­lesť a vý­čitky. Buď zá­bavný, milý, dobrý, buď presne taký akého ťa mám rada, len mi viac ne­mo­taj hlavu. Lebo ak by som sa do teba znova za­ľú­bila, už ni­kdy by som z toho ko­lo­toču ne­vyšla. . A naj­hor­šie na tom je, že možno v kú­tiku duše, si to aj pra­jem. . .

Komentáre