V dneš­nej dobe ak na­pí­šeš na sm­sku či správu na Fa­ce­bo­oku prí­liš skoro, si prí­liš ne­doč­kavá, tú­žiš až moc po fra­je­rovi a sama to ne­z­vlá­daš. Ak si vy­pý­taš na nie­koho kon­takt či číslo, si ne­tr­pez­livá a ne­mô­žeš uro­biť prvý krok, pre­tože si dievča. Asi si za to mô­žeme i samé. Dáme iba vi­dené a ča­káme ešte 5 mi­nút, veď nech si po­čká chla­pec. Alebo ne­od­pí­šeme na sm­sku as­poň ta­kých 10 min. Nech si myslí, že nie som stále na mo­bile.

No dobre. A už dosť. Toto nie je o že­nách, ktoré idú podľa dneš­ných „ko­mu­ni­kač­ných pra­vi­diel“. Ani Vás nej­dem po­u­čo­vať, kedy od­pí­sať.

Ja len ho­vo­rím: Pro­sím, ne­mi­luj po­ti­chu. Ty, žena či muž. Starší, mladší.

Je­den z mo­jich najk­raj­ších po­ci­tov je, keď mô­žem šťastne ho­vo­riť o mo­jom mu­žovi. Teda pria­te­ľovi. Nie je to se­bec­tvo, či to, že sa chvá­lim. Je to po­cit, kedy som šťastná a viem, že mo­jich pria­te­ľov a ro­dinu po­teší to, že som si na­šla spriaz­nenú dušu. Ne­mám rada, keď sa o láske mlčí. Je krásne vi­dieť i ta­jomno, ale mám po­cit, že čím ďa­lej, sú reči o pra­vej láske vzácne. Ho­vo­ríme iba o po­vr­ch­nos­tiach. Čo mi ten starý kú­pil alebo že sme zas boli v kú­pe­ľoch. Ak mi takto od­po­vie na otázku: „A čo vy ako? Čo Váš vzťah.“ a pri­tom sme si blízke, roz­mýš­ľam, či som ešte sta­ro­módna, alebo sa ozaj sna­žím ce­niť si pravé hod­noty.

stocsky.com

Rada mu pí­šem, že mi chýba. Rada mu ho­vo­rím, že je mo­jim šťas­tím. Ne­han­bím sa ospra­vedl­niť, keď uro­bím chybu. Ne­ča­kám, po­kiaľ mi za­volá on prvý či na­píše rannú sms. Proste vy­jad­rím to, čo cí­tim. Ria­dim sa pra­vid­lom, že ni­kdy ne­viem, do­kedy tu bu­dem. Možno je to tro­chu mor­bídne, keďže mám 20, ale na­ozaj, čo je isté? V čom máš is­totu? V pod­state v ni­čom. Preto mi­lu­jem každý deň, sna­žím sa od­púš­ťať, ďa­ko­vať a chvá­liť môjho muža. Kedy vy­jad­ríš svoje po­city, ak nie te­raz?

To isté ho­vo­rím i tomu môjmu. Ne­mi­luj ma po­ti­chu. Roz­prá­vaj o tom. Vy­jadri sa. Neb­ráň sa tomu. Pre­tože ak mi­lu­ješ po­ti­chu, láska sa zľakne a od­íde. Láska sa má ve­le­biť, má dý­chať a žiť!

get­ty­i­ma­ges.com

Nech­cem mi­lo­vať po­ti­chu! Ani ty ne­mi­luj po­ti­chu. Ho­vor o svo­jich po­ci­toch, o tom, čo cí­tiš. Ne­pre­márni ani se­kundu, aby si sa skrý­vala. Ne­skrý­vaj sa pred lás­kou. Prijmi ju. Možno ti budú ho­vo­riť, že si bláz­nivá a že ne­vieš ča­kať. Ne­ča­kaj. O to práve ide!

Skvelé ženy!

Skvelí muži!

Vy, ľu­dia!

Pro­sím, ne­mi­lujte po­ti­chu!

Komentáre