Niektorí ľudia prídu do nášho života čo i len na krátku chvíľu, zanechajú v nás obrovskú stopu a potom odídu. A my už nikdy nebudeme takí, ako predtým.

Poznáš ten výrok, však? Máloktoré známe výroky pre mňa osobne dávajú zmysel, no tento je skutočne hodnotný. Ľudia. Obklopujú ťa, potešia ťa, sklamú ťa, vyčarujú ti úsmev, sú príčinou sĺz. Sú všade. Nemôžeš sa im vyhnúť. Občas ich miluješ, občas nenávidíš, niekedy potrebuješ od nich pauzu a nechceš ich vidieť. Avšak dobre vieš, že ľudia vytvárajú tvoj život. Oni sú tí, ktorí vytvárajú tvoje spomienky, chvíle, inšpirácie a momenty. Niektorí ľudia, ktorí sú v tvojom živote dlhú dobu ťa však nedokážu natoľko ovplyvniť, ako niektorí, ktorí prídu do tvojho života na malú chvíľu. Dnes to bude o nich. O ňom.

„Možno sa náhodne stretneme o 10 rokov na mieste, kde bude všetko čarovné a iné. A možno to dáme dokopy. Možno.“

Predstav si ho. On. Definícia sama o sebe, však? Je iný. Je jedinečný. Možno nie je pre každú príťažlivý či božský ale niečo na ňom, sakra, je! Ty nevieš čo a to ťa ešte viac privádza do šialenstva. On. Neopísateľný. Nie je bezchybný a ty to dobre vieš. No pre teba je skvelý. Je dobrosrdečný, aj keď to nedáva príliš najavo. Vlastne, ani nemá rád ľudí, ale s tebou sa veľmi rád rozprával. Nie je ideálny partner a ani sa nesnaží naňho hrať. Páči sa ti na ňom, že je vždy sám sebou a nikomu sa neprispôsobuje.

Vlastne si ani nečakala, že v tebe zanechá niečo, čo si nebudeš môcť dať preč z hlavy. Čas všetko zahojí, hovoríš si. No prešlo už isté obdobie a ty aj tak neustále spomínaš na to, aký skvelý pocit bol s ním hovoriť. Ako sa vedel usmiať, čo nerobil často. Ako vedel hovoriť o veciach s vášňou a s pokorou. Urobil úplný chaos a to ani nemal v pláne. Bol v tvojom živote len na krátku chvíľu, no zanechal v ňom obrovskú stopu a ty už nikdy nebudeš taká, ako predtým.