Bolo to ešte v tom ob­dobí, kedy som sa len hrala a city ne­mali dô­le­žitú rolu. Len som sa chcela za­ba­viť a možno niečo s nie­kým za­žiť. O nič viac mi ne­šlo. Mys­lela som, že chlapi to majú po­dobné. Za­ba­viť sa, užiť si, no ne­via­zať sa. Pod­ve­dome som nie­koho zrejme aj vy­hľa­dá­vala a zrazu si sa tam zja­vil. Pri­šiel si ako na za­vo­la­nie. Boli sme dobrí pria­te­lia. Viem, že sme tajne aj tro­chu dú­fali v to, že my dvaja by sme mohli spolu niečo za­žiť. Vždy si sa mi po­zdá­val a tak som zba­dala skvelú prí­le­ži­tosť.Všetko za­čí­nalo ne­vin­ným roz­ho­vo­rom a pár po­há­rikmi, ale s kaž­dým hl­tom al­ko­holu sa moje se­ba­ve­do­mie zvy­šo­valo a to viedlo k do­ty­kom. Ne­skôr sme bar opus­tili a zo­stali sme sami ale už to ne­bolo len o ne­vin­ných ve­ciach, zviedli sme je­den dru­hého. Zvr­hlo sa to a ja som s tým bola spo­kojná. Ve­dela som, že zo­sta­neme na­ďa­lej pria­teľmi. Veď predsa len uko­jíme svoje túžby. Teda, as­poň som o tom bola pre­sved­čená. Dlhý čas to aj vy­ze­ralo úplne ako pred­tým. Nič sa me­dzi nami ne­zme­nilo a o tej noci sme sa ni­kdy ot­vo­rene ne­ba­vili. Ale po čase si mi za­čal dá­vať na­javo svoje po­city. Neb­rala som to moc vážne. Vždy som ťa vi­dela ako muža, ktorý nemá zá­u­jem sa s ni­kým via­zať ale rad­šej na­do­búda nové zná­mosti. Lenže zrazu si bol iný a nie len v mo­jich očiach. Vy­ze­ralo to, že ťa už iné ne­zau­jí­majú. Pre­sved­čil si ma, že som ti po­mo­tala hlavu a už na žiadnu ok­rem mňa ne­do­ká­žeš mys­lieť aj keď si to skú­šal. Ale už bolo ne­skoro…
Už som ne­bola tá žena s kto­rou si bol v tú osudnú noc. Bola som za­mi­lo­vaná, za­daná a on ma ro­bil tou naj­šťast­nej­šou že­nou. Až s ním som za­čala žiť a uží­vať si ži­vot. Na to, aká som chcela byť pred­tým už som ani ne­po­mys­lela, pre­tože už som viac ne­ro­zu­mela, čo ma na tom lá­kalo. A tak som ťa ne­mi­lo­sr­dne od­kopla. A po­maly sa z nás stá­vali starí známi. Až do­kým si sa mi ne­za­čal opäť ozý­vať som na teba neb­rala žia­den ohľad s roz­die­lom od teba. Vraj po mne stále tú­žiš. Do­stal si sa mi do hlavy najmä keď si na moju správu o tom, ako je mnoho ďal­ších a lep­ších od­po­ve­dal tým, že ne­zá­leží čo ale s kým. Mu­sel si to dlho dr­žať, ale po týžd­ňoch tvo­jej snahy sme si vy­me­nili úlohy. Te­raz som sa stala stra­tená, za­ľú­bená a za­sle­pená ja. Stra­tila som vďaka tebe zdravý rozum a bola som schopná uro­biť mnoho, len aby si bol môj. Po­da­rilo sa ti mi po­mo­tať hlavu a po­tom? Vy­kaš­ľal si sa na mňa a ja som sa cí­tila tak bez­mocná. No dnes ti ďa­ku­jem, že si mi uká­zal aký je to po­cit, keď nie­komu ub­lí­žiš a po­tom ti je ub­lí­žené.

 

 

Komentáre