Chýbaš mi. Kiež by sme sa stretli v inom čase. Čo by som dala za to, aby sme to mohli skúsiť ešte raz. Ako dvaja rozumní mladí ľudia. No kedy sú mladí v láske rozumní?

Predstavujem si, aké to mohlo byť. Spomínam na to, aké to bolo. A potom sa zamyslím nad realitou. A tisnú sa mi slzy do očí.

zdroj: unsplash.com

Pravda, ukončila som to ja. Ukončila som to kvôli škole, kvôli nedostatku času, pre tvoje aj moje dobro. Pri kope iných vecí či problémov som na teba nemohla a neskôr už aj zabúdala myslieť. Nemala som na teba čas a potom už ani chuť sa stretnúť. Túžila som po pokoji a tebe som nechcela klamať. Bola som možno zbabelá, no v tom čase to bolo to najrozumnejšie, čo som mohla pre nás spraviť. Vedela som, že ťa to raní, že to bude ťažké, no ten, kto ku niekomu niečo cíti alebo aspoň niekedy cítil, sa mnohokrát nerozhoduje len pre seba. Nebolo to o tom, že si mi vtedy prekážal, ako si si to myslel. Miloval si ma, tak si ma nechal odísť. A zmieriť sa s tým. Po istom čase sme znovu nadviazali kontakt.

Áno, ľutujem, že mi to tak trvalo. Teraz už je neskoro, no želám si, aby sme ostali aspoň priatelia. Tak ako teraz. Ako brat a sestra. Nechcem ťa stratiť úplne. Priepasť medzi nami mi dávaš neustále pocítiť. A pravda, zaslúžim si to, za to, že neviem, čo chcem. No ani ty si si tým nebol vždy istý. Želám si ťa stretnúť znovu a skúsiť to ešte raz. Tak veľmi si to želám.

…lebo ťa milujem- potichu, so slzami a vinou.