Bol raz je­den ON. Vlastne, dvaja. Ešte raz. Boli raz dvaja ONI. ON Milý a ON pro­tivný. A po­tom som bola JA. Hoci milá, pro­tivná, sar­kas­tická, aro­gantná, im­per­ti­nentná, stále iba jedna JA.

Mám rada JEHO. Ale viac mi­lého. Po­známe sa už viac ako dva roky. Ja ne­viem, možno sme už toľ­ko­krát chceli ne­chať je­den dru­hého tak, ale akoby nám osud vy­tvá­ral akési ces­tičky, ktoré nás na­ko­niec vždy do­viedli na­s­päť k sebe. Možno máme byť svo­jimi pra­vými lás­kami, alebo možno vô­bec. Možno sa k sebe ho­díme tým, akí sme roz­dielni, a možno práve preto to fun­go­vať ni­kdy ne­bude. Možno som ja na neho prí­liš mladá, možno je on na mňa prí­liš starý. Možno jemu je trápna moja det­skosť, a mňa zase nudí jeho do­spe­losť. Možno exis­tujú roz­diely, ktoré ne­pre­koná ani láska. A je me­dzi nami láska? Ché­mia, prí­ťaž­li­vosť a túžba dať mu pusu vždy, keď ho vi­dím… Ale láska? Ozna­čím túto otázku za reč­nícku… Pre­tože na ňu ne­viem od­po­veď ani JA…, takže ON už vô­bec.

Ale ja viem, akú lásku by som chcela. Takú, že by som ju vi­dela v jeho očiach a cí­tila v jeho do­ty­koch, bez toho, aby po­ve­dal čo i len jedno slovo. Takú, ktorá by exis­to­vala každý deň, nie iba v tie dobré alebo úspešné.. ale stále, aj po­čas zlej, smut­nej, na­hne­va­nej ná­lady. Proste stále. Takú, kto­rej zá­kla­dom by bola úp­rim­nosť a dô­vera. A takú, v kto­rej by sa veľa roz­prá­valo. V kto­rej by ne­exis­to­vali taj­nosti ani ta­jom­stvá a vážne veci by sa ne­za­ha­dzo­vali za hlavu ne­vy­rie­šené… Kto vie, či sme spolu schopní ta­kejto lásky.. A kto vie aká je JEHO pred­stava o láske..

Boli raz dvaja ONI. ON Milý a ON Pro­tivný. A po­tom som bola JA. Hoci milá, pro­tivná, sar­kas­tická, aro­gantná, im­per­ti­nentná, stále iba jedna JA.

Ne­viem čo, ale niečo cí­tim k NEMU. Ne­no­sím už ru­žové oku­liare, už vi­dím, aká je re­a­lita a uve­do­mila som si, že si ne­za­slú­žim, aby ma nie­kto mi­lo­val iba na po­lo­vicu. 

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Komentáre