Je krásne po­ča­sie. Vo  vzdu­chu je cí­tiť po­sledné ta­nečné kroky leta. Užíva si po­sledné sólo, kým ho zboj­níc­kym kro­kom ne­vys­trieda pes­trá je­seň.

Mys­lím na nás a na naše spo­ločné chvíle. Pár ro­kov do­zadu.

Na všetky tie zá­žitky, ktoré som s te­bou pre­žila. Na sľuby,  ktoré sme si dá­vali s po­ci­tom, že to bude tr­vať navždy. Bola si mi opo­rou, bola si člo­ve­kom, ktorý každý oby­čajný deň zme­nil na dob­ro­druž­stvo v Nar­nii. Vďaka tebe som mala po­cit, že mô­žem všetko. A zá­ro­veň si ma dr­žala pri zemi a po­má­hala nájsť  ten správny smer. Ve­rila som ti  a ty mne. Pre­šli sme si všet­kým. Det­skými hrami, ne­sko­rými prí­chodmi do­mov, pr­vými lás­kami, bo­les­ti­vými roz­chodmi… Prvé al­ko­ho­lové opo­je­nie, spo­ločná do­vo­lenka, za­ká­zané ovo­cie… Dni plné smie­chu, pre­pla­kané noci plné roz­ho­vo­rov… Dala si mi tak veľa.

zdroj: unsp­lash.com

Usmie­vam sa, aj keď sú to iba spo­mienky. Som ti vďačná za všetko, aj keď sa už ne­ví­dame. 

Zvykla som sa pý­tať sa­mej seba, prečo to skon­čilo, prečo naše pria­teľ­stvo ne­vy­dr­žalo. A mu­selo sa toho veľa stať, aby som po­cho­pila. Naše pria­teľ­stvo ni­kdy ne­skon­čilo, iba sa na­pl­nilo jeho po­sla­nie.

Vďaka tebe som po­cho­pila, čo je sku­točná hod­nota pria­teľ­stva. Že pria­teľ­stvo sa ne­me­ria po­čtom fo­tiek v mo­bile, množ­stvom dar­če­kov, ba ani vy­zna­niami na so­ciál­nych sie­ťach.  Ne­ur­čuje ho ani po­čet spo­ločne strá­ve­ných ro­kov.

Pria­teľ­stvo je po­cit, je to is­tota a láska. Pria­teľ­stvo sú dlhé roz­ho­vory a túžba dať tomu dru­hému viac, ako sebe. AJ na­priek tomu, že sa ne­ví­date každý deň.

Ľu­dia pri­chá­dzajú, lebo v na­šom ži­vote majú dô­le­žitú úlohu. Majú nás niečo na­učiť, majú nám do ži­vota niečo pri­niesť, ba do­konca aj  z neho niečo  vziať. For­mujú z nás osob­nosti akými sme te­raz. Vy­pĺňajú všetky tie prázdne miesta svo­jou prí­tom­nos­ťou. A keď spl­nia svoje po­sla­nie, od­ídu. Od­ídu aby uvoľ­nili miesto nie­komu ďal­šiemu. A ty sa na nich ne­mô­žeš hne­vať. Ne­mô­žeš ich dr­žať a ani pro­siť, aby os­tali.

zdroj: unsp­lash.com

Rad­šej sa po­ďa­kuj za to, že bol, bola. Za to všetko, čo ti dali.

Pre­tože Boh ti ne­pošle osoby ktoré chceš, ale osoby, ktoré po­tre­bu­ješ.

Komentáre