Ne­zná­šaš, keď pi­jem či faj­čím, ale vedz, že ma pri­vá­dzaš do šia­le­nosti. Nie, ani kvôli tebe sa ne­sta­nem al­ko­ho­lič­kou či tu­hou faj­čiar­kou, no keď príde ten mo­ment a ja si spo­me­niem na teba a všetko, čo sa okolo nás deje, res­pek­tíve čo sa deje v nás, fľaška vína a pár men­to­lo­vých sli­miek sa stanú mo­jimi naj­lep­šími pria­teľmi.

Viem, že čo sa týka nás, je všetko v po­riadku. As­poň ty to tak vní­maš. Ja však do­ká­žem re­gis­tro­vať iba to, ako veľmi mi chý­baš.

Cí­tim, ako sa mi strá­caš. Kĺžeš sa po­me­dzi prsty, uni­káš. Ži­ješ si svoj ži­vot a mňa ne­chá­vaš, nech si ži­jem ten svoj.

Stále ma po­va­žu­ješ za svoju ka­ma­rátku, ale ja cí­tim, že naše pria­teľ­stvo už vô­bec nie je tým, čím bolo pred is­tým ča­som.

zdroj: pe­xels.com

Vždy, keď za­čína nový rok, si po­mys­lím, že tento bude on. Ten, ktorý si za­pa­mä­tám vďaka kope skve­lých zá­žit­kov a za ne­ja­kých päť­de­siat ro­kov bu­dem spo­mí­nať, aký som mala bož­ský rok. Ako to však vní­mam, tento rok ma ži­vot v mno­hom skúša. A za­tiaľ čo sa mi roz­pa­dalo jedno pria­teľ­stvo, som mys­lela na to, či sa mi ne­roz­padá aj to naše.

Ne­cí­tila som sa pre­vi­nilo, keď som s ka­moš­kou okaš­ľala pre­dajcu vína a vzali sme si fľašku zdarma.

zdroj: unsp­lash.com

Cí­tila som sa pre­vi­nilo, keď som do­pí­jala tú prvú a ako som sa tak po­ze­rala na po­sledný dú­šok v od­raze za­pa­da­jú­ceho slnka, spo­me­nula som si práve na teba.

Tú­žila som ti na­pí­sať a vy­kri­čať sa zo všet­kej frus­trá­cie, ktorá mi prú­dila v ži­lách na­miesto krvi. Tú­žila som sa ti vy­pla­kať na pleci, čo bolo ne­možné, keďže si bol odo mňa da­leko a na­viac už bolo za­braté nie­kým iným. Tú­žila som sa ne­pres­tajne opí­jať, aby som za­bú­dala na zmä­tok, ktorý sa mi tvo­ril v hlave.

Je­diné, na čo som však za­budla, bol fakt, že sa to nedá. Pre­tože s prí­su­nom al­ko­holu pri­chá­dza aj prí­sun myš­lie­nok, a tým pá­dom aj ne­ko­neč­ného zmätku.

 

Komentáre