Poznáš ten pocit? Keď ho stretneš na ulici a pozeráš na neho ako sa usmieva? A nezmôžeš sa ani na jedno jediné slovo?

Vtedy, keď sa mi podlomia kolená a roztrasie hlas. Keď svet okolo mňa sa prestane točiť. Keď zabudnem na všetky problémy a povinnosti.

Koľko málo stačí k tomu, aby som sa v tvojej prítomnosti cítila neistá, tak ako to malé ustráchané dievča, ktoré sa hanbí kúpiť si zmrzlinu. Lebo tvoje modré oči hovoria vždy jednoznačne za všetko. Vždy stačí len jediný krátky pohľad na tvoju tvár a moja slovná zásoba si obmedzí počet použiteľných slov k vysloveniu.

A to sa naozaj nemusíme vidieť príliš často. Lebo ak si náhodou spomeniem na tvoj úsmev práve vtedy, ak kráčam na ďalšiu prednášku, celý deň sa usmievam na tento svet ako najväčší blázon. A vôbec mi to nevadí.

zdroj: unsplash.com
Už mnohokrát som si sama pre seba povedala, že konečne nájdem to správne množstvo energie a priznám ti niečo, o čom ty nemáš ani tušenie. Aj keď obaja vieme, že kedysi dávno sme si sľúbili, že ostaneme navždy priatelia. Spomenieš si na ten letný deň, keď sme sedeli na strome a schovávali sa pred našimi rodičmi na lúke, lebo sme obrali čerešne v susedovej záhrade?
Vtedy, keď sme boli ešte deti a na svet sme pozerali cez ružové okuliare. Dodnes si ešte na ten deň pamätám. Možno som sa do teba zaľúbila už vtedy na tom strome, na ktorom si sedel vedľa mňa a rozprával si mi o svojich potulkách po lese.
A možno práve som si to uvedomila až po niekoľkých rokoch, a niekoľkých zlomeniach môjho srdca. Niekde v mojom srdci si si našiel trvalé miesto, ktoré ja nedokážem ovplyvniť a na druhú stranu, ty o tom mieste ani nemáš tušenie.
zdroj: unsplash.com
Premýšľam nad tým, aké by to mohlo byť iné.. Vlastne odvtedy, ako som sa s rodičmi odsťahovala, sa medzi nami stratil akýkoľvek kontakt. Nestretávali sme sa a ja som mnohokrát myslela na to, či sa ti náhodou niečo nestalo, alebo či ti nepribudla ďalšia modrina na lakti.
A teraz, keď sme sa ocitli v jednom meste a na rovnakej škole, premýšľam nad tým, či by si ma spoznal po toľkých rokoch nášho odlúčenia. Ani si nevieš predstaviť, ako rada by som sa ti prihovorila a opýtala sa ťa, či si spomínaš na jedno malé dievča z detstva, ktoré by s tebou išlo aj na kraj sveta. Pokojne aj hneď teraz.

Tak kedy konečne dostanem odvahu na tú jednu prekliatu otázku..

Komentáre