Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné byť tak šťastná. Ako je možné tešiť sa z takých maličkostí. Veď kto by už spieval o kebabe, ktorý si dá v stredu týždeň dopredu? Úplná banalita, ale ona sa správa ako keby to bola posledná vec, ktorú spraví. A keby ste ju videli, keď má byť v istej dedine zábava. Neviem či existuje väčšie tešenie sa z takejto činnosti. Jej oči sú plné energie. Celá žiari a to doslova. Nevraví o ničom inom len ako sa neskutočne teší. A ja len v tichu závidím to šťastie, ktoré jej vedia vyčariť takéto maličkosti. Pre niekoho sú to možno úplné banality ale ona pre takéto momenty žije. Napĺňajú jej život pravým zmyslom. Prosím, buď takáto každý deň.

Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné byť tak smutný. Ako ja neznášam tie chvíle. Niekto jej niečo nepekné povie a jej citlivá duša zrazu nemá prečo žiť. Ach, keby ste videli aká je zlomená. Keby ste videli to, čo vidím ja. Trhá to moje srdce a najradšej by som všetkých zbila. Keby vedeli prečo to robí. Keby vedeli čo za tým všetkým je, možno by zmenili názor. A takto ju len neprávom očierňujú. Vravia jej hnusné veci len preto, že nepoznajú celý príbeh. A pomaličky ju bez vedomia ničia. Prosím, nepočúvaj ich.

zdroj: pexels.com

Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné byť tak šialená. Keby ste počuli jej nápady, tak by ste sa zamýšľali či nemáte zavolať na psychiatriu. Ale ako sa vraví, že z najhorších nápadov vznikajú najlepšie príbehy, tak je to aj u nás. A tak spoločne ruka v ruke utekáme už roky pred kravami, včelami, problémami čo najďalej. Píšeme na bazén odkaz komárom v nádeji, že ak tam napíšeme “STOP KOMÁROM” nechajú nás na pokoji. Beháme z jednej akcie na druhú a nezabúdame si pripomínať, že je to dobré pre naše zdravie a chudnutie. Pučíme sa pri filmoch nezdravými jedlami s myšlienkou na naše životné motto, ktoré tu radšej nenapíšem. Prosím, nestrať svoju šialenosť.

zdroj: pexels.com

Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné byť tak obetavý.

Každý deň spraví toho toľko pre druhých a nežiada nič naspäť. S nadšením sprevádzaným spevom vyupratuje celý dom. Pečie toľko koláčov, veď predsa ona sa tým určite raz  preslávy. A koľkokrát sa obetovala práve pre mňa a nevyčíta mi to. Koľkokrát sedela pri mne, keď mi bolo najhoršie. Niekedy som ani nevnímala, ale ona tam vždy bola. Niekedy som nevedela ani chodiť, ale ona tam vždy bola a kráčala za mňa. Nikdy jej to nezabudnem. Prosím nezabudni, že bez teba by nebol môj svet taký aký je –  dokonalý.

Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné byť tak otravný. Keď si niečo zaumieni napriek tomu aká tvrdohlavá som, bude po jej. Tie večery, keď dookola vraví o tom, že si ideme obliecť sukne aj keď je von mínus dvadsať. Tie večery, keď ma presviedča niekde ísť. Tie večery, keď dostane retardovaný nápad a presviedča môj zdravý rozum, že je to nápad nápadov. Pri spomienkach na všetky tieto bláznivé večery, sa len zasmejem. Prosím, len už nespievaj.

zdroj: pexels.com

Pri pohľade na ňu sa vždy zamýšľam, ako je možné, že ju tak neskutočne ľúbim. Niekedy by som ju najradšej zabila. Opila a zaviezla na nejaký ostrov z ktorého by sa nemohla vrátiť späť. A na druhej strane mi chýba už vtedy, keď sa za ňou obzerám ako pomaly odchádza na internát. Niekedy by som ju najradšej prefackala, ale na druhej strane by mi jej slzy zlomili srdce. Niekedy by som ju obliala studenou vodou aby sa uvedomila a prestala jesť moje jedlo, ale na druhej strane o čom by to bolo, keby som sa oň  s ňou nepodelila?

Prosím nezabudni, že ťa nikdy neprestanem ľúbim.

A tak ťa posledný krát prosím, ostaň taká aká si. Nech si vraví kto chce čo chce, pre mňa budeš vždy to najlepšie, čo ma kedy v živote stretlo.

Komentáre