Ne­bolo to ani o jed­nom z nás. Ne­bolo to o ni­kom z nás. Všetko sa deje z ne­ja­kého dô­vodu. Ľu­dia pri­chá­dzajú, od­chá­dzajú. Strá­cajú sa, vra­cajú sa, pro­sia a ďa­kujú…
Sme v jed­nom ko­lo­toči, s kaž­dým, kto nám príde do cesty a my jemu. Lebo dobrý po­cit mi nie­kedy ne­stačí a po­tre­bu­jem viac. Ty po­tre­bu­ješ nie­kedy me­nej, ja viac. A sú dni, kedy je to na­opak. Lenže nie vždy to vieme. A to, že to po tých ro­koch ne­vieme ro­zo­znať svedčí o tom, ako málo sme sa roz­prá­vali.

Ne­ve­deli sme sa po­roz­prá­vať. Pre­brať ur­čité veci, po­ve­dať si, čo sa nám ne­páči, čo je dobré, čo sme si vzá­jomne schopní to­le­ro­vať. Kde je tá miera, kedy ešte od­pus­tíme bez prob­lé­mov a kedy o od­pus­tení ani len nech­ceme po­čuť. To, čo sme si vzá­jomne spô­so­bili sa nedá len tak vy­ma­zať. Sna­žil si sa, viem to. Ale to ne­sta­čilo, ne­bolo to dosť, aby som to bola schopná pri­jať bez ná­mie­tok. Možno si ro­bil všetko, čo bolo v tvo­jich si­lách, lenže ja som po­tre­bo­vala viac. Vo všet­kom.

View this post on Ins­ta­gram

Hope eve­ry­one has a won­der­ful day 🔥

A post sha­red by SER­GIO CAR­VA­JAL (@ser­gi­ocar­va­jal7) on

Bo­hu­žiaľ, ne­bol si ten, kto mi to bol schopný po­núk­nuť a ja som dlho dú­fala, a v ná­deji ča­kala, že možno sa to zmení, a po­núk­neš mi presne to, čo v da­nej chvíli po­tre­bu­jem. Že sa to na­učíš ro­zo­zná­vať, kedy a čo po­ve­dať, kedy byť ti­cho, a kedy ma jed­no­du­cho ne­chať tak vo svo­jich vlast­ných myš­lien­kach a so svo­jimi vlast­nými prob­lé­mami.

Lenže ty si sa to do­te­raz ne­nau­čil a mne ne­os­táva nič iné, len ísť za tým, ktorý mi to všetko po­núkne bez pro­se­nia, bez sĺz a bez po­citu, že som ne­z­vlád­nu­teľná a ná­ročná. Preto sa len usmejme, pop­rajme si tú chvíľu šťast­ného konca, zá­ro­veň za­čiatku a poďme svo­jou ces­tou. Každý zvlášť…

View this post on Ins­ta­gram

Che­ers to the fre­a­king we­e­kend

A post sha­red by Fas­hi­on­Box (@the.fas­hi­on­box) on

Pre­tože ak sme sa do­te­raz ne­nau­čili dá­vať dru­hému to, čo po­tre­buje a v ta­kom množ­stve aké po­tre­buje, je vlastne zby­točné zo­tr­vá­vať spolu dl­h­šie. A trá­pe­nie, ktoré sme si vzá­jomne uš­ted­rili ukon­čime. Je­den aj druhý si to­tiž za­slú­žime byť šťastný, ale bez seba. Preto ver, že to ni­kdy ne­bolo o nás dvoch, pre­tože ak by to tak bolo, vzá­jomne by sme si vy­mie­ňali to, čo po­tre­bu­jeme už od za­čiatku.

Komentáre