Spo­mí­naš, pla­češ, vy­čí­taš si to. Ne­vieš sa po­hnúť ďa­lej, lebo tvo­jou hla­vou ko­luje iba on. Behá ti tam stovka myš­lie­nok o ňom a o tom, že aké by to bolo, keby mu vtedy po­vieš všetko. Možno by to bolo te­raz iné, na­padá ti. Možno, to chcelo ne­jaké veľké gesto. Ego bo­kom a pri­znať všetky svoje city na­tvrdo. Ale ne­do­ká­zala si to. Je to v po­riadku, ob­čas sa to stáva. To z teba zlého člo­veka ne­robí. Do­ká­zala si sebe iné, a to, že ti na ňom zá­leží až tak, že sa vzdá­vaš vlast­ného šťas­tia pre to jeho. A to nieje obeta, to je láska. Chýba ti a sama dobre vieš, že ešte dlho bude. Ešte bude veľa nocí, pre ktoré za ním za­pla­češ. Ešte bude veľa ve­če­rov pri víne s ka­ma­rát­kou, kedy do­okola bu­deš opa­ko­vať len to, že si v tú chvíľu ne­do­ká­zala dať zo seba viac.

Na druhú stranu, bu­deš rada za to, že si ne­po­ve­dala všetko, alebo as­poň nie to hlavné, a že si to ne­chala tak. Vieš, že keby ti tu lásku ne­opä­tuje, ne­z­vlád­neš to. Už te­raz sa cí­tiš na po­kraji svo­jich síl, tak čo by bolo po­tom?

Koľko nocí si už bola hore a pla­kala si do van­kúša, pre­tože tá bo­lesť, ktorá prišla s jeho od­cho­dom bola na­toľko silná, že si to prosto mu­sela dať zo seba von. Koľko slov si za­ml­čala, keď si sa sna­žila na­brať od­vahu a po­ve­dať mu do očí to, ako ho mi­lu­ješ a ne­vlá­dzeš exis­to­vať bez neho? Už to nejde ani spo­čí­tať, však? A naj­hor­šie je, že takto to je stále.  Za ten čas sa tieto po­city ne­stra­tili ani na se­kundu. Do­konca sa ani ne­zmier­nili. A budú ťa ešte dlho, dlho trá­piť. Ale ty sa bu­deš mu­sieť po­kú­siť uzav­rieť túto ka­pi­tolu.

Viem, že si silná a bu­deš sa o to sna­žiť každý je­den mo­ment. No možno to ne­pôjde. Ne­bu­deš sa môcť zdvi­hnúť a ísť ďa­lej, keď ti chýba on. Bez neho, to už nie si ty. Ne­cí­tiš sa celá. O tom láska je. Nech sa sna­žíš ako­koľ­vek, ne­vy­trh­neš ho zo svojho srdca. Ne­pôj­deš ďa­lej, ne­bu­deš sa tvá­riť, že to s te­bou nič ne­robí, pre­tože robí. A ani čas tomu ni­jak ne­po­môže v tom zmysle, že náj­deš niečo nové a lep­šie. Lebo toto k tebe do­ko­nalo za­pa­dalo. On bude tvoj ideál a vždy všetko bu­deš po­rov­ná­vať s ním. A je­diné, v čom ti čas po­môže, bude to, že ten fakt, že vy dvaja spolu ne­bu­dete pri­jí­meš. Ale tvoje srdce za­plače vždy, keď tvoja my­seľ za­blúdi za ním.

Komentáre