Čo je zá­ru­kou šťast­ného vzťahu? Nie­kto tvrdí, že sa pro­ti­klady pri­ťa­hujú. Ďal­šia strana verí, že pre pevný vzťah po­tre­bu­jeme rov­naké po­vahy. Iní ve­ria ho­ro­sko­pom. Ho­vorí sa, že láska ob­čas ne­stačí. Možno nie, ale láska je zá­kla­dom. Láska je vlastne zá­kla­dom všet­kého. Pravá láska v jej naj­čis­tej­šej po­dobe, ktorá pre­náša hory a in­špi­ruje umel­cov k ich na­jú­žas­nej­ším die­lam. Tá, čo vy­lieči i ten naj­väčší bôľ a pre­mení i toho naj­väč­šieho skep­tika v ro­man­tika.

Láska v mi­nu­losti

Ke­dysi zá­kla­dom man­žels­tva ne­bola láska, ale pe­niaze. Ľu­dia si ne­vy­be­rali svo­jich par­tne­rov sami. Vy­be­rali za nich ro­di­čia. Často bolo dieťa za­snú­bené skôr ako sa na­učilo roz­prá­vať. Keď si muž vzal dievča z o niečo chu­dob­nej­ších po­me­rov, bolo to ešte ak­cep­to­va­teľné. To, aby si dievča vzalo chu­dob­nej­šieho par­tnera bolo ne­mys­li­teľné. Zá­kla­dom bolo na­hro­ma­diť čo naj­viac pe­ňazí. Keď sa par­tne­rom na­ro­dilo dievča, cie­ľom bolo ju čo naj­lep­šie vy­dať. Na­ro­de­nie chlapca bolo predsa len ra­dost­nej­šia uda­losť, zde­dil ma­je­tok ro­di­čov a mo­hol ho zve­ľa­ďo­vať. Pred­stavme si, že cha­rak­ter ani vzhľad ne­zoh­rá­vali žiadnu úlohu. Pre nie­kto­rých to bolo veľmi vý­hodne, pre iných veľmi bo­les­tivé. Ľu­dia sa brali o mnoho skôr, mali viac detí, ne­boli žiadne roz­vody, no i skôr umie­rali. Veľa ľudí tvr­dilo, že sa do svojho vy­bra­ného par­tnera po čase za­mi­lo­vali, resp. si na neho zvykli a v ko­neč­nom dô­sledku bolo množ­stvo man­žels­tiev i úp­rimne šťast­ných.

Láska dnes

Dnes sa ľu­dia často berú až okolo šty­rid­siatky. Páry má­vajú prob­lém ote­hot­nieť. Par­tneri sa vzá­jomne omr­zia, nájdu si iné zá­ujmy, pod­vá­dzajú sa, po­čet roz­vo­dov je ne­ho­rázny. Malé deti ostá­vajú bez jed­ného ro­diča. Ro­di­čia, ktorí majú byť pre dieťa naj­väč­šou opo­rou me­dzi se­bou sú­pe­ria, vzá­jomne sa oso­čujú, ne­ve­nujú sa mu, a po­tom to tak aj vy­zerá. Tri­násť­ročné deti pijú a faj­čia bez hanby v ba­roch. To, že im tam vô­bec na­lejú je oso­bitná ka­pi­tola. Toľko ne­šťas­tia a prečo vlastne? Veď do vzťahu vám ni­kto ne­ho­vorí. S par­tne­rom sa máte šancu spoz­nať. Exis­tuje tam fy­zická i psy­chická prí­ťaž­li­vosť. Mô­žete sa kam­koľ­vek od­sťa­ho­vať. Ak si s nie­kým ne­ro­zu­miete, mô­žete sa s ním roz­ísť. Muž sa možno kvôli ne­ja­kým vži­tým hod­no­tám môže cí­tiť zle v prí­pade, že jeho par­tnerka za­rába viac pe­ňazí, ale to predsa nie je jej chyba. Zá­kla­dom všet­kého je ko­mu­ni­ká­cia. Možno pre rých­losť doby za­bú­dame na to, na čom naj­viac zá­leží. Pre­stá­vame sa roz­prá­vať a pre­ja­vo­vať svoje emó­cie. Nie­kedy do­konca ľudí vní­mame ako ne­jaké hračky, s kto­rými sa po­hráme a od­ho­díme ich.

Rough day at the pool #sad­kid #po­ol­time #mes­sy­hair

A post sha­red by Coco Peck (@co­co­iver­son) on

Ktorá je tá pravá?

Pre mňa láska nie je roz­hod­nu­tím roz­umu, ale srdca. Možno ob­čas máme po­cit, že tento je múdry, milý, pekný, proste ide­álny pre nás, ale is­kra skrátka ne­pre­skočí. Druhá strana pre­javí nák­lon­nosť a my si po­vieme len: „Prečo nie?“ Alebo sú všetci okolo nás vo vzťahu a my si po­vieme, že by sa pat­rilo aj nám si nie­koho nájsť. Nie­ktoré diev­čatá na to proste ne­tla­čia, ve­ria, že to príde samo. Ľu­dia sa vy­jad­ria, že je to lá­mačka muž­ských sŕdc. Mala pred se­bou skve­lého chlapa a ona ho ne­chala ísť. Je to roz­maz­naná na­mys­lená mr­cha. Myslí si o sebe, že aká je skvelá a pre­krásna a pri­tom môže byť rada, že ju vô­bec nie­kto chce. Čo ak si to vô­bec ne­myslí? V sku­toč­nosti má zo seba kom­plexy a ani sa ne­cíti pre neho dosť dobrá? Možno len čaká na pravú lásku, ktorá ju zrazí na ko­lená. Ty po­kojne mô­žeš byť pre ňu do­ko­nalý. Ona ne­hľadá do­ko­na­losť, ona hľadá lásku. Takú, ktorá bude mať svoje ne­dos­tatky, ale bude pravá.

Komentáre