Včera som mu na­pí­sala správu, ne­zvyk­nem byť tá prvá, ktorá sa ozve po tak dl­hom čase a len tak pre nič.

Zvykla som si, že my dvaja ne­jako ka­ma­ráti ne­vieme byť, síce ne­viem prečo nie, ale vždy sa tak ne­jako roz­de­líme, spo­jíme…ne­viem to vy­svet­liť.

Je to ako za­ča­ro­vaný kruh.

Na­pí­sala som ti správu  :

„ Ahoj, mal by si čas zbe­hnúť von alebo len tak na kávu? Chcem sa s te­bou na­ozaj roz­lú­čiť…“

V mo­jej hlave na­stalo ko­pec myš­lie­nok, ale týmto roz­hod­nu­tím som si bola istá, i keď ne­viem, aká bude tvoja od­po­veď.

Mám po­cit, že sme si vy­me­nili úlohy.

Po roz­chode som to bola ja, ktorá sa ti zvykla oz­vať a chcela byť si­lou mo­cou s te­bou ka­ma­rátka.

„Nie­kedy stra­tíme lásku a su­per ka­ma­ráta v jed­nom na­raz.“

No ča­som si mi dal po­cí­tiť, že je tam ONA. To dievča, s kto­rou si ma na­hra­dil.

No mám po­cit, že ni­kdy ti na mne tak úplne ne­pres­talo zá­le­žať, ale zas viem, aký si dobrý he­rec .

tum­blr.com

 

Ty si sa zvy­kol oz­vať „pra­vi­delne“ , nie­kedy o me­siac, ino­kedy o 2 alebo 3.

Vždy opitý na mol s tými is­tými ve­tami.

Pro­sil si o niečo, čo tu už nie je, mohlo byť, ale te­raz ti vra­vím NIE.

Ni­kdy sme si ne­po­ve­dali do­vi­de­nia. 

Vždy tam bolo: „Možno raz“

Keď nad tým te­raz pre­mýš­ľam , tak vždy sme sa stretli.

Rov­naké miesta, hobby, ka­ma­ráti.

No niečo sa mení.

Od­chá­dzam.

unsp­lash.com

Moje po­zva­nie na kávu si pri­jal, a tak ako se­díme tu oproti sebe na káve, chcem ti po­ve­dať len pár viet:

Ne­viem ako za­čať, keďže som ťa po­zvala na túto kávu a ty si ma na­učil piť kávu a brať ju ako dnes ho­vo­rím: „po­svätný ná­poj.“

Ďa­ku­jem ti za to, že som sa cí­tila vždy u teba akoby som bola doma.

Za­vo­lala som ťa na kávu, lebo ne­viem, či sa nie­kedy ešte stret­neme alebo uvi­díme osobne, i keď na so­ciál­nej sieti ma mô­žeš nájsť.

Žia­dosť ti asi ne­poš­lem, pre­tože ani mne by sa to ne­pá­čilo, keby môj par­tner bol skvelý ka­ma­rát s ex.

Chcem ti po­ďa­ko­vať za všetko, čo sme spolu pre­žili a aj tie zlé veci.

Na­učili ma, čo od ži­vota chcem a čo ur­čite už znova nech­cem za­žiť.

Chcem ti pop­riať veľa šťas­tia v práci a ak to s ňou na­ozaj mys­líš vážne, tak sa ne­boj kú­piť ten prs­teň, lebo ona ťa mi­luje a po­sledná vec, ktorú by chcela uro­biť je sa ťa vzdať.

Je to skvelá žena a aj na­priek tvo­jej po­vahe a žiar­li­vosti, ve­rím, že vo vnútri si je­den cit­livý a po­zorný chlap, teda boli dni, keď si taký bol…

Na­učil si ma byť vďač­nou a vá­žiť si jed­no­du­ché veci, pre­tože ni­kdy ne­vieme, kedy niečo skončí.

„Úží­vaj si prí­tom­nosť, pouč sa z mi­nu­losti a ne­boj sa bu­dúc­nosti.“

unsp­lash.com

Ob­jal si ma tak akoby si ma ni­kdy nech­cel pus­tiť, no mu­sel si.

Tvoje po­sledné slová boli :

Ďa­ku­jem ti, že si ke­dysi prišla do môjho ži­vota.

 Si jedna úžasná žena.

 Drž sa!

…a vždy si choď za svo­jimi snami a ni­kdy ne­pres­taň byť taká bláz­nivá a nad­šená do všet­kého čo ro­bíš.

 Bu­deš mi chý­bať, tak ako do­te­raz …i keď ne­rád to pri­zná­vam.

Ahoj.

Komentáre