Tých 42 ki­lo­met­rov za to jed­no­du­cho ne­stálo.

Ne­dávno som sa zú­čast­nila bra­ti­slav­ského ma­ra­tónu. A ne­bolo to o ra­dosti, ale o sl­zách. A nie sl­zách šťas­tia.

Pri­pra­vo­vala som sa na­ozaj poc­tivo. V behu nie som síce špička, ale ani béčko, mám za se­bou nie­koľko pol­ma­ra­tó­nov a ne­spo­četné množ­stvo krat­ších pre­te­kov.

Na sa­motné pre­teky som sa te­šila. Sama som bola prek­va­pená, že som vlastne vô­bec ne­mala obavy. Pri pol­ma­ra­tó­noch som si uží­vala každý je­den me­ter a mi­lo­vana ten po­cit, keď ťa di­váci tla­čia do­predu. Celý môj ži­vot bol po­sledné týždne o tom je­di­nom dni – pris­pô­so­bila som tomu tré­ning, stravu, fitko, stre­čing, všetko.

Áno, bola som va­ro­vaná, že ma­ra­tón pri­náša bo­lesť. Že kríza jed­no­du­cho príde. Sna­žila som sa pri­pra­vo­vať aj men­tálne. Chcela som ve­dieť, ako tieto stavy pre­ko­nať. Mala som na­štu­do­vané snáď všetky triky.

A tak som sa roz­behla, spolu so stov­kami, ti­síc­kami ďal­ších. Ale tá ra­dosť ne­pri­chá­dzala. Stále mi prú­dili hla­vou hlúpe myš­lienky. Že na to nie som dosť dobrá, že som prí­liš po­malá, že by to ne­malo byť tak bo­les­tivé. Mys­lela som na to, ako dám fotku na Ins­ta­gram, že som ma­ra­tó­nec. Vážne to ro­bím kvôli uzna­niu ľudí, kto­rých ani ne­mám rada?

Čím bliž­šie som bola k cie­ľo­vej čiare, tým viac mi to bolo jedno. Ne­bola to zá­bava, bola som na­hne­vaná a vô­bec som sa ne­cí­tila tak, ako to v kniž­kách opi­so­vali. Bola som na­hne­vaná, že som do toho vô­bec šla.

A po­tom som si to uve­do­mila. Nech­cem byť ďalší ma­ra­tó­nec. Prečo? Pre­tože na konci dňa musí byť beh zá­bava. Mal by ťa zba­viť stresu, po­môcť ti ku šťas­tiu a pod­po­riť tvoje zdra­vie. Všet­kým je jedno, či som za­behla ma­ra­tón alebo nie. Ten tlak som na seba vy­vi­nula sama a ak to bolo ta­kéto trá­pe­nie, tak aký to má pre mňa zmy­sel?

Žiadny.

Ľu­tu­jem, či som be­žala ma­ra­tón? Nie. Vždy som chcela ve­dieť, aké to je. No najb­liž­šie sa rad­šej za­re­gis­tru­jem na pol­ma­ra­tón. A vieš čo? Keď som pr­vý­krát po ma­ra­tóne be­žala sama na Že­lez­nej Stud­ničke, znova som ob­ja­vila to, prečo be­hám – pre ra­dosť.

ti­tulná foto: Nike

Komentáre