Občas mám (asi ako každá žena) chvíľku, kedy sa pýtam tu klasickú otázku „Prečo ma vlastne ľúbiš?“ A čakám nejakú tú odpoveď, že pretože som úžasná, starostlivá, že si sa do mňa zaľúbil, pretože robím skvelé palacinky a snažím sa niečím tvoriť tento svet, pretože som súcitná a snažím sa chápať ľudí okolo seba, alebo jednoducho preto, lebo som pre Teba výnimočná. Myslím, že teraz je čas, aby som aj ja tebe povedala, prečo ťa ľúbim.

Ľúbim ťa preto, lebo mám v tebe najlepšieho kamaráta, ktorému sa vždy môžem posťažovať a tiež Ti môžem dôverovať ako najlepšej kamarátke, dokonca aj vo veciach, ktoré nepreberám ani s ňou. Môžem za tebou prísť, keď sa rozplývam šťastím, keď som smutná, zdrvená, zronená, nahnevaná, keď nemám svoj deň, alebo keď skáčem radosťou.

Ľúbim Ťa, pretože neriešiš. Stresuješ oveľa menej ako ja a vždy ma vieš upokojiť. Učím sa pri tebe nebrať veci tak vážne a tiež, nechať môj organizačný talent len tak ležať a uletieť si v  prúde spontánnosti.

Mám ťa rada pre všetky tie výlety a dobrodružstvá, ktoré s Tebou zažívam.