Ob­čas mám (asi ako každá žena) chvíľku, kedy sa pý­tam tu kla­sickú otázku „Prečo ma vlastne ľú­biš?“ A ča­kám ne­jakú tú od­po­veď, že pre­tože som úžasná, sta­rost­livá, že si sa do mňa za­ľú­bil, pre­tože ro­bím skvelé pa­la­cinky a sna­žím sa nie­čím tvo­riť tento svet, pre­tože som sú­citná a sna­žím sa chá­pať ľudí okolo seba, alebo jed­no­du­cho preto, lebo som pre Teba vý­ni­močná. Mys­lím, že te­raz je čas, aby som aj ja tebe po­ve­dala, prečo ťa ľú­bim.

Ľú­bim ťa preto, lebo mám v tebe naj­lep­šieho ka­ma­ráta, kto­rému sa vždy mô­žem po­sťa­žo­vať a tiež Ti mô­žem dô­ve­ro­vať ako naj­lep­šej ka­ma­rátke, do­konca aj vo ve­ciach, ktoré ne­pre­be­rám ani s ňou. Mô­žem za te­bou prísť, keď sa rozp­lý­vam šťas­tím, keď som smutná, zdr­vená, zro­nená, na­hne­vaná, keď ne­mám svoj deň, alebo keď ská­čem ra­dos­ťou.

Ľú­bim Ťa, pre­tože ne­rie­šiš. Stre­su­ješ oveľa me­nej ako ja a vždy ma vieš upo­ko­jiť. Učím sa pri tebe ne­brať veci tak vážne a tiež, ne­chať môj or­ga­ni­začný ta­lent len tak le­žať a ule­tieť si v  prúde spon­tán­nosti.

Mám ťa rada pre všetky tie vý­lety a dob­ro­druž­stvá, ktoré s Te­bou za­ží­vam.

unsp­lash.com

Naj­rad­šej mám, keď sa schú­lim v Tvo­jom ná­ručí a po­ze­ráme film. Ja sa vtedy mô­žem skryť do tvojho vo­ňa­vého ob­ja­tia, kým skon­čia zlé scény.

Mi­lu­jem Ťa pre ten tvoj úp­rimný úsmev, keď ta nie­čím po­te­ším alebo prek­va­pím. Tiež mi­lu­jem tvoj smiech, hlavne keď sa sme­ješ na mne, a po­tom ma ob­jí­meš a po­hlad­káš po hlave. Síce sa vtedy cí­tim tak tro­chu ako pes, ale len ty ma vieš tak nežne hla­diť po vla­soch. To je mi­mo­cho­dom ďal­šia vec, ktorú na tebe mi­lu­jem. Mám rada, keď ma len tak chy­tíš za ruku, alebo po­hlad­káš po chrbte, a tiež, keď sa dot­kneš mo­jej ruky po­čas šo­fé­ro­va­nia.

Mi­lu­jem, keď sa na mňa dí­vaš, ako na bláz­nivú a úplne šia­lenú, a ja ti pri­tom roz­prá­vam zá­žitky z mo­jich dní. Ni­kdy ťa ne­pus­tím k slovu, len roz­ha­dzu­jem ru­kami a ty ma ti­cho po­čú­vaš, a keď je to ne­únosne, tak ma jed­no­du­cho po­boz­káš, aby som už sk­lapla. Tvoje letmé bozky bu­dem vždy mi­lo­vať. Mam Ťa rada, pre­tože sa sme­ješ na mo­jich tráp­nych vti­poch.

Ľú­bim Ťa, pre­tože s ni­kým iným sa ne­cí­tim tak ako s te­bou. Cí­tim sa vtedy je­di­nečná, vý­ni­močná, mi­lo­vaná a chá­paná.

Mi­lu­jem tú is­kru v tvo­jich očiach, keď ma vi­díš. Ľú­bim Ťa, pre­tože si sám se­bou a na nič sa neh­ráš. A preto, ze aj mňa učíš zo­stať sama se­bou, hoci som ob­čas šia­lená. Si šia­lený so mnou.

Mi­lu­jem ťa kvôli všet­kým tým oka­mi­hom strá­ve­nými s te­bou. Pre­tože všetky sú ne­za­bud­nu­teľné a vý­ni­močné. Ne­boj sa mi ot­vo­riť. Nie, nie je hanba pre­ja­vo­vať city. A hoci sa rozp­la­češ týž­denne tri­krát ako ja, aj tak ta bu­dem mi­lo­vať.

A vieš ten naj­väčší dô­vod, prečo Ťa mi­lu­jem? Pre­tože mi­lu­jem nás. Mi­lu­jem naše chvíle. Naše zá­žitky, z kto­rých sa sta­vajú ne­star­núce spo­mienky.

❤️

Komentáre