Mo­derné vzťahy sa zdajú byť často pos­ti­hnuté ná­znakmi opor­tu­nizmu, kde kom­fort býva hlav­nou pri­ori­tou pre kaž­dého in­di­vi­du­álne. Tvo­ríme pár s tým dru­hým kým vo vzťahu vládne láska a har­mó­nia. Av­šak keď ne­po­cho­pe­nia a hádky na­hra­dia  pr­votnú eufó­riu, za­čí­name hľa­dať nie­koho iného.

Prečo to tak je?

1. Nie sme pri­pra­vení.

Ča­sto­krát nie sme pri­pra­vení ro­biť kom­pro­misy, obe­to­vať sa, a mi­lo­vať bez akých­koľ­vek pod­mie­nok. Nech­ceme ča­kať, po­tre­bu­jeme mať všetko na­raz. Ne­ne­chá­vame naše po­city rásť.

2. Za­mie­ňame si lásku s iným ci­tom.

Tak­tiež často hľa­dáme iba nie­koho, kto s nami pôjde do kina alebo baru, nie nie­koho, kto nás po­chopí a pod­porí aj v ťaž­šom ob­dobí . Nech­ceme žiť nudné ži­voty  a to je dô­vod, prečo hľa­dáme ve­se­lého spo­loč­níka, ktorý ob­ráti náš ži­vot na dob­ro­druž­stvo. Ale nie stále sme pri­pra­vení na zmenu, ktorá príde po ur­či­tej dobe ro­man­tiky a vzá­jom­nej nák­lon­nosti.

3. Za­sek­neme sa v ru­tine.

Po ur­či­tom čase, ne­máme čas a miesto pre lásku, pre­tože sme za­nep­ráz­dnení na­há­ňa­ním ma­te­riál­nych vecí.

4. Ča­káme okam­žitý vý­sle­dok.

Keď sa za­mi­lu­jeme, chceme, aby bol náš vzťah hneď zrelý. Av­šak zre­losť, tak ako aj vzá­jomné po­ro­zu­me­nie, na­stane až po ur­či­tej spo­ločne strá­ve­nej dobe. Veľa ľudí si myslí, že nič na tomto svete ne­stojí za ich čas a tr­pez­li­vosť. Ani láska.

5. Plyt­váme na­šou si­lou.

Veľa z nás rad­šej strávi ho­dinu so sto od­liš­nými ľuďmi ako deň s jed­nou oso­bou.. V sú­čas­nej dobe majú ľu­dia ná­zor, že je lep­šie ľudí stret­núť ako ich spoz­nať. Sme cham­tiví a chceme všetko. Za­čí­name vzťahy a ukon­ču­jeme ich hneď keď náj­deme „lep­šiu va­riantu“. Ne­dáme tomu dru­hému to naj­lep­šie z nás, ale oča­ká­vame, že on per­fektný bude. Cho­díme s množ­stvom ľudí, ale veľmi ťažko dáme nie­komu druhú šancu.

6. Sme zá­vislí na tech­no­ló­giách.

Tech­no­ló­gia nás zblí­žila. Zblí­žila nás na­toľko, že sa nie­kedy zdá ná­ročné na­dých­nuť sa. Správy, hla­sové správy, chaty a vi­deo ho­vory  na­hra­dili ko­mu­ni­ká­ciu tvá­rou  v  tvár. Ne­mu­síme spolu vô­bec trá­viť čas. Vieme o sebe veľa. Ne­máme nič, o čom by sme sa po­roz­prá­vali.

7. Ne­mô­žeme zo­stať na jed­nom mieste pri­dlho.

Mys­líme si, že nie sme stvo­rení pre vzťah a už len sa­motná myš­lienka usa­de­nia sa, nás desí. Ne­ve­nu­jeme náš ži­vot jed­nej osobe a vy­hý­bame sa všet­kému stá­lemu.

8. Stali sme sa ’se­xu­álne slo­bod­nými’.

Za­čali sme od­de­ľo­vať sex od lásky. Ľu­dia majú sex a po­tom sa roz­hodnú, či budú spolu. Veci ako “ot­vo­rený vzťah“ ,“ka­ma­ráti s vý­ho­dami“ a “vzťah na jednu noc“ sa stali sú­čas­ťou mo­der­ného ži­vota.

9. Ne­vieme mi­lo­vať ce­lým srd­com.

Len málo mla­dých ľudí vie mi­lo­vať ce­lým srd­com a pre­ko­nať ťaž­kosti spo­jené s ča­som a vzdia­le­nos­ťou.

10. Bo­jíme sa množ­stva vecí.

Bo­jíme sa no­vých vzťa­hov, skla­ma­nia, zlo­me­ného srdca a to je dô­vod, prečo sa bo­jíme vpus­tiť ľudí do nášho ži­vota. Sta­viame okolo seba múry, ktoré sú nie­kedy tak silné a vy­soké, že nám ne­do­vo­ľujú vi­dieť ži­vot taký, aký v sku­toč­nosti je.

11. Už vô­bec si ne­vá­žime vzťahy.

Ne­robí nám prob­lém opus­tiť nie­koho, kto nás mi­luje a po pár týžd­ňoch do­ká­žeme bez prob­lé­mov šep­kať sladké slová do uší nie­koho iného.

foto: Hil­lary Fox

Komentáre