Ra­dím ti, choď od neho preč.

Len sa trá­piš, pri­veľa roz­mýš­ľaš… Na za­čiatku som ti po­ve­dala, že tak ako to rýchlo za­čalo, tak rýchlo to aj skončí. A mala som pravdu. Do­okola čí­taš tu istú knihu aj na­priek tomu, že vieš aký bude ko­niec. Bo­hu­žiaľ tento prí­beh nie je so šťast­ným kon­com. Na za­čiatku to bolo pes­tré. Ra­dosť, smiech, bozky, ob­ja­tia. V strede prí­behu si sa „do­čí­tala“, že ty ho máš až moc rada. Si a aj bu­deš jeho „zá­bav­kou“, ak to ne­ukon­číš.

No pre teba to je ťažké, stra­tiť člo­veka, s kto­rým ti je na­ozaj dobre. No po­zri sa na to z iného uhla, po­zri sa na to ne­ga­tívne. Toho je viac. Čo máš z toho, že on za­volá, len keď to jemu vy­ho­vuje? Ne­boj sa, že oň prí­deš. Keď ho ne­cháš ísť, zo­be­rie so se­bou aj tvoju bo­lesť. Sama dobre vieš, že ak za­čneš čí­tať ďal­šiu knihu, on sa tam ne­ob­javí. Lebo on to nechce. Taký je ži­vot. Ni­koho ne­mô­žeme pri­nú­tiť, aby nás mal rád. Sama to dobre vieš. Aj keď možno nie­kedy dú­faš, že sa to všetko ob­ráti.

Nie, iné to ne­bude. Preto ti stále ho­vo­rím.. už do­čí­taj ko­nečne ten prí­beh. A za­čni čí­tať ďalší. Možno bude lepší, plný lásky a smie­chu, zá­žit­kov… Mu­síš sa po­hnúť a ne­stáť na jed­nom mieste. To­tiž, brz­díš tým pre­mávku. Už dávno za­čala svie­tiť ze­lená. Tak pri­daj plyn a ne­otá­čaj sa za tým čo bolo. Po­ze­raj na cestu do­predu. Nato, čo ťa čaká. Ak po­hneš hla­vou sme­rom k mi­nu­losti, môže sa stať ďal­šia ne­hoda. No tento raz, to môže byť silný ná­raz. Všetko má svoj za­čia­tok a aj ko­niec. Te­raz to bolí a v srdci cí­tiš tr­p­kosť. No ani sa ne­naz­dáš a už to prejde. Tak ako po­mi­nuli vzťahy z mi­nu­losti, tak aj tento vzťah prí­tom­nosti sa zmení na spo­mienky. No znova, mu­síš ho ne­chať ísť! On ne­sie vinu na tom, že pre­bu­dil v tebe to najk­raj­šie, čo môže člo­vek člo­veku dať. No od za­čiatku ti opa­ko­val tie isté slová. „Ja vzťah nech­cem.“

photo-1466654813246-3435ccad1b1d
zdroj: pe­xels.com
foto: thought­ca­ta­log.com

Vtedy si bola hr­din­kou a po­ve­dala si, že bu­deš hrať podľa jeho pra­vi­diel. Najprv to tak bolo. No táto hra je pre teba ťažká. Ne­mô­žeš ju zvlád­nuť. Buď re­a­lista a pre­staň sní­vať. Viem, tieto slová bo­lia. No po­tre­bu­ješ ich po­čuť od člo­veka, ktorý má triezvu my­seľ. Je­dine tak po­cho­píš. Ot­vo­ríš oči a pre­be­rieš sa do re­a­lity. No to by si najprv mu­sela chcieť. Ja ti mô­žem len po­ra­diť a po­ve­dať svoj ná­zor. No ty mu­síš byť žena činu a uro­biť veľkú bodku za týmto trá­pe­ním. Tak hlavu hore, po­riadne sa na­dýchni a po­vedz, „je ko­niec“. Odíď so vztý­če­nou hla­vou a úsme­vom na tvári. Pre­tože po­tom uvi­díš svi­tať slnko na lep­šie časy.

foto: Ma­rija Sa­vic