Radím ti, choď od neho preč.

Len sa trápiš, priveľa rozmýšľaš… Na začiatku som ti povedala, že tak ako to rýchlo začalo, tak rýchlo to aj skončí. A mala som pravdu. Dookola čítaš tu istú knihu aj napriek tomu, že vieš aký bude koniec. Bohužiaľ tento príbeh nie je so šťastným koncom. Na začiatku to bolo pestré. Radosť, smiech, bozky, objatia. V strede príbehu si sa „dočítala“, že ty ho máš až moc rada. Si a aj budeš jeho „zábavkou“, ak to neukončíš.

No pre teba to je ťažké, stratiť človeka, s ktorým ti je naozaj dobre. No pozri sa na to z iného uhla, pozri sa na to negatívne. Toho je viac. Čo máš z toho, že on zavolá, len keď to jemu vyhovuje? Neboj sa, že oň prídeš. Keď ho necháš ísť, zoberie so sebou aj tvoju bolesť. Sama dobre vieš, že ak začneš čítať ďalšiu knihu, on sa tam neobjaví. Lebo on to nechce. Taký je život. Nikoho nemôžeme prinútiť, aby nás mal rád. Sama to dobre vieš. Aj keď možno niekedy dúfaš, že sa to všetko obráti.

Nie, iné to nebude. Preto ti stále hovorím.. už dočítaj konečne ten príbeh. A začni čítať ďalší. Možno bude lepší, plný lásky a smiechu, zážitkov… Musíš sa pohnúť a nestáť na jednom mieste. Totiž, brzdíš tým premávku. Už dávno začala svietiť zelená. Tak pridaj plyn a neotáčaj sa za tým čo bolo. Pozeraj na cestu dopredu. Nato, čo ťa čaká. Ak pohneš hlavou smerom k minulosti, môže sa stať ďalšia nehoda. No tento raz, to môže byť silný náraz. Všetko má svoj začiatok a aj koniec. Teraz to bolí a v srdci cítiš trpkosť. No ani sa nenazdáš a už to prejde. Tak ako pominuli vzťahy z minulosti, tak aj tento vzťah prítomnosti sa zmení na spomienky. No znova, musíš ho nechať ísť! On nesie vinu na tom, že prebudil v tebe to najkrajšie, čo môže človek človeku dať. No od začiatku ti opakoval tie isté slová. „Ja vzťah nechcem.“
foto: thoughtcatalog.com

Vtedy si bola hrdinkou a povedala si, že budeš hrať podľa jeho pravidiel. Najprv to tak bolo. No táto hra je pre teba ťažká. Nemôžeš ju zvládnuť. Buď realista a prestaň snívať. Viem, tieto slová bolia. No potrebuješ ich počuť od človeka, ktorý má triezvu myseľ. Jedine tak pochopíš. Otvoríš oči a preberieš sa do reality. No to by si najprv musela chcieť. Ja ti môžem len poradiť a povedať svoj názor. No ty musíš byť žena činu a urobiť veľkú bodku za týmto trápením. Tak hlavu hore, poriadne sa nadýchni a povedz, „je koniec“. Odíď so vztýčenou hlavou a úsmevom na tvári. Pretože potom uvidíš svitať slnko na lepšie časy.

foto: Marija Savic