Ty ma nechceš a ja pre teba nemôžem spávať. Ty ma ľúbiš a ja ti svojou nedostupnosťou hádžem srdce do prachu. Prečo láska nemôže byť vždy obojstranná? Prečo niekomu ubížime, i keď ho máme radi a niekoho milujeme, i keď nám ubližuje?

Prečo sa rozum a srdce nemožu zhodnúť? Tiež občas túžiš svoje city skrotiť rozumom? Keď sa jedno srdce zlomí a nezahojí, zlomí ďalšie. Takto to pokračuje, až vznikne domino zlomených sŕdc, ktoré sa valí ako lavína, kým to jedno silné srdce nezastaví. Také, ktoré bude ľúbiť dosť na to, aby odpustilo do hĺbky, úprimne. Nielen ostatným, ale najmä sebe.

Odpúšťam si

Prepáč, že som sa zaľúbila. Ja naivka. Čo ty s tým vlastne máš? Prečo som sa ospravedlnila tebe? Cítila som sa pred tebou zle a hlúpo. Veď to absolútne nie je tvoj problém. Máme ostať kamaráti? Voláš mi o polnoci a čakáš, že zdvihnem, pretože sme kamaráti, keď si ma odhodil ako ponožky? Som podľa teba príliš impulzívna?

Ideme zo školy na chatu, ty mi hodíš svoj nový objav do postele, necháš ju ogrcať mi veci. Ešte sa prizeráš tomu, ako jej zopínam vlasy, pretože pre teba to očividne nebolo dosť dôležité nenechať ju spať v jej vlastných zvratkoch. A keď ma na tej istej chate vidíš hovoriť s iným mužom, povieš mi, že si odomňa nečakal, že si budem na chate hľadať nápadníkov.

Prepáč, vieš, koľko nocí som pre teba nespala? Koľko obedov mi nechutilo? Koľko dní som preplakala? Koľko času som ti venovala, keď som o tebe hovorila mojim kamarátkam? Za nič z toho mi nestojíš. Možno inej žene áno. Možno sa k druhej žene zachováš inak. Ale za to, ako si sa zachoval ku mne, kamarát, letíš do koša ako odpadky, ktorými si sa v mojich očiach stal.

P.S. Mala som ťa rada, aj keď si mi povedal, že ma nechceš.

P.S.S. Keď som videla, čo pre teba znamená kamarástvo, je mi zle.

P.S.S.S. Domino padá pomalšie ako tvoje sľuby.

P.S.S.S.S. Srdce moje odpusť, no budeme hľadať niečo lepšie.

Nesnaž sa postaviť hrad lásky na zlomenom srdci

Plakala som, že ma nechce, ty si sa ma rozhodol utešiť. Povedal si, že žena ako ja, si zaslúži modré z neba. Rozprávali sme sa iba raz v živote. Párkrát sme si písali. A ty zrazu vyjdeš s tým, že ma poznáš. Chceš ma pobozkať a si zaľúbený. Predstavíš ma všetkým svojim kamarátom a zaklincuješ to tým, že sa pred nimi na mňa urazíš, pretože som ti povedala, že ja neviem, čo cítim. Ako domino, keď k sebe dve kocky skrátka nepatria. Nepasujú, i keď by chceli.

Tak som chladná, bezcitná, nemám srdce. Pardón, čerešnička, vo chvíľke nepozornosti mi vezmeš mobil a prečítaš si moje správy. Nakoniec sa na už vyššie spomínanej chate opiješ do nemoty a tvoj najlepší kamarát mi povie, aká som mrcha a vraj som ti zlomila srdce. Chalani, týmto vám ďakujem za super atmosféru, cítila som sa vďaka tomu ozaj dobre, preto som tam vlastne aj toľko plakala. Lebo som bezcitná a všetko som to spravila naschvál. Tu nejde o to, či ho ešte ľúbim, ale o to, či som to v sebe uzavrela. Prepáč, že k tebe nič necítim, ale nie je v mojej moci to zmeniť.

To ja som zo seba urobila strigu príbehu

A po tom všetkom som tu aj tak ja, ktorá sa cítim zle. Hlúpo som sa zaľúbila. Kruto odmietla. Nič z toho však nie je pravda. Citom nerozkážeš. To, že sa dvaja nezaľúbia sa stáva. Čo by sa diať nemalo je kolotoč výčitiek a smútku. Všetko si dookola vyčítať, ľutovať, analyzovať, čo som mohla spraviť inak.

Ako domino ten kolotoč padá a ja ho vždy opäť postavím. Proste sa to stalo, nechala som sa uniesť svojimi emóciami. Svojím srdcom, veď rozum počúvam už tak dlho, chcela som to na chvíľku pustiť. Prepáčte, hurikán mojich citov patrí iba mne. Moje city sú len moje. Moje srdce je len moje. A ak ho raz opäť dám niekomu na výmenu, moje srdce nebude patriť jemu. Bude patriť k nemu.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.