Zdie­ľa­nie slín z jed­nej úst­nej du­tiny do dru­hej po dl­h­šiu dobu, ne­znie práve ro­man­ticky.

Ne­ho­vo­riac o množ­stve bak­té­rií, ktoré sa takto pre­ná­šajú z úst do úst. Na­priek tomu, že ta­káto vý­mena te­ku­tín môže byť ne­chutná, strávi touto ak­ti­vi­tou prie­merný člo­vek 20.160 mi­nút svojho ži­vota (viac ako 330 ho­dín). Pri jed­nom váš­ni­vej­šom bozku môže byť pre­ne­se­ných až 80 mi­li­ó­nov bak­té­rií a nie všetky sú pre vaše telo pros­pešné. Na­priek tomu si všetci isto pa­mä­tajú svoj prvý bozk. Či už bol trošku trápny alebo ne­opa­ko­va­teľne nád­herný, boz­ká­va­nie hrá vždy vý­znamnú úlohu v za­čí­na­jú­cich ro­má­ni­koch.
27e549575c3b2e33_tumblr_lo6cmdLV0o1qlluv1o1_500foto: pin­te­rest

Prečo sa boz­ká­vame?

Najprv jed­no­du­chá od­po­veď. Je to prí­jemné. Do tela sa pri bozku uvoľ­nujú pros­pešné látky, ktoré vám do­slova roz­bú­šia srdce. Pri váš­ni­vom bozku mô­žete spá­liť 2 az 3 ka­ló­rie za mi­nútu. Čas­tej­šie boz­ká­va­nie je spo­jené s re­duk­ciou zlého cho­les­te­rolu a zní­že­ním stresu. V sli­nách sa pre­náša aj ge­ne­tická in­for­má­cia o tom kto sme, či sme zdraví a je to aj akýsi ,,chu­ťový test” nášho par­tnera.

Je boz­ká­va­nie pri­ro­dzené?

Boz­ká­va­nie je v mno­hých kul­tú­rach pri­ro­dze­ným pre­ja­vom ľud­ského sprá­va­nia, av­šak nová ana­lýza naz­na­čuje, že me­nej ako po­lo­vica všet­kých kul­túr sa na­ozaj aj boz­káva ro­man­ticky.

Podľa no­vej štú­die boz­ká­va­nia, ktorá sa po­zrela na 168 kul­túr z ce­lého sveta, iba 46% z kul­túr bozk vníma v ro­man­tic­kom slova zmysle. Štú­dia sa teda za­me­rala iba na páry, vy­lú­čili sa ro­di­čia s deťmi. Z vý­skumu sa zdá, že ro­man­tické boz­ká­va­nie pá­rov, ktoré po­známe nie­len z fil­mov, je pro­duk­tom zá­pad­ných spo­loč­ností a odo­vzdáva sa z ge­ne­rá­cie na ge­ne­rá­ciu. Z toho vy­plýva, že je to po­merne nový vy­ná­lez. Svedčí o tom aj fakt, že spô­sob, akým tútu ak­ti­vitu vy­ko­ná­vame sa me­nil. Naj­star­šie zmienky o tomto type sprá­va­nia po­chá­dzajú z doby pred viac ako 3.500 rokmi. Tento akt bol opí­saný ako vzá­jomné vdy­cho­va­nie duší.

V ži­vo­číš­nej ríši je boz­ká­va­nie me­dzi sam­com a sa­mi­cou ex­trémne vzác­nym ja­vom. Naši najb­ližší prí­buzní – šim­panzy a opice bo­nobo – sa boz­ká­vajú. Sú za­zna­me­nané mnohé prí­pady, kedy sa šim­panzy obíj­mali a boz­ká­vali po kon­flikte. U šim­pan­zov je boz­ká­va­nie for­mou zmie­re­nia. Čas­tej­šie sa však vy­sky­tuje u mu­žov ako u žien. Inými slo­vami, nie je to ro­man­tické sprá­va­nie v pra­vom slova zmysle. Opice bo­nobo sa vraj boz­ká­vajú čas­tej­šie, do­konca s po­u­ži­tím ja­zyka. Tieto dva druhy však tvo­ria akúsi vý­nimku v ži­vo­číš­nej ríši.

AC5AWG A male and a female chimpanzee (Pan troglodytes) looking deeply in each others eyes

foto: tum­blr

Po­kiaľ je nám známe, iné zvie­ratá ne­majú bozk vô­bec zau­ží­vaný. Môžu sa do­tý­kať tvá­rami, ale ne­do­tý­kajú sa priamo pe­rami a nez­die­ľajú me­dzi se­bou sliny. Proste to ne­pot­re­bujú. Na­prí­klad di­viaky pro­du­kujú štip­ľavý zá­pach, ktorý po­va­žujú sa­mice za veľmi at­rak­tívny. Zvie­ratá často fe­ro­móny na pri­lá­ka­nie par­tnera vy­lu­čujú v moči. Podľa zá­pa­chu sa­mica po­zná, ktorý sa­mec je najp­lod­nejší a preto ne­musí ísť až k nemu, aby si dali ,,pusu”.

Ľu­dia majú v po­rov­naní s nie­kto­rými zvie­ra­tami na­ozaj strašný čuch. Vôňa preto nie je je­di­ným at­ri­bú­tom, ktorý po­u­ží­vame na po­sú­de­nie vzá­jom­nej prí­ťaž­li­vosti, ale ur­čite hrá vý­znamnú rolu pri vý­bere par­tnera. Muži tiež pro­du­kujú ver­ziu fe­ro­mónu, ktorý do­káže pri­lá­kať opačné po­hla­vie a zvý­šiť prí­ťaž­li­vosť v očiach par­tnerky. Tento fe­ro­món je prí­tomný v muž­skom pote. Štú­dia zve­rej­nená v roku 1995 uká­zala, že ženy dá­vajú pred­nosť vôňi mu­žov, ktorí sú ge­ne­ticky od­lišní od nich. To dáva zmy­sel, pre­tože pá­re­nie s nie­kým, kto má od­lišné gény prav­de­po­dobne za­bez­pečí zdravé po­tom­stvo. Ta­káto istá ten­den­cia sa ob­ja­vila aj u myší. Fak­tom je, že fe­ro­móny sú vý­znam­nou sú­čas­ťou toho, ako si ci­cavce vy­be­rajú par­tnera. Boz­ká­va­nie je preto skvelý – hlavne kul­túrno pri­ja­teľný – spô­sob, ako sa do­stať do­sta­točne blízko. ?

 

foto: tum­blr

zdroj: ve­de­lis­teze.sk/ga­le­rie/preco-sa-boz­ka­vame-ked-vac­sina-zvie­rat-nie

Komentáre