Zdieľanie slín z jednej ústnej dutiny do druhej po dlhšiu dobu, neznie práve romanticky.

Nehovoriac o množstve baktérií, ktoré sa takto prenášajú z úst do úst. Napriek tomu, že takáto výmena tekutín môže byť nechutná, strávi touto aktivitou priemerný človek 20.160 minút svojho života (viac ako 330 hodín). Pri jednom vášnivejšom bozku môže byť prenesených až 80 miliónov baktérií a nie všetky sú pre vaše telo prospešné. Napriek tomu si všetci isto pamätajú svoj prvý bozk. Či už bol trošku trápny alebo neopakovateľne nádherný, bozkávanie hrá vždy významnú úlohu v začínajúcich románikoch.
27e549575c3b2e33_tumblr_lo6cmdLV0o1qlluv1o1_500foto: pinterest

Prečo sa bozkávame?

Najprv jednoduchá odpoveď. Je to príjemné. Do tela sa pri bozku uvoľnujú prospešné látky, ktoré vám doslova rozbúšia srdce. Pri vášnivom bozku môžete spáliť 2 az 3 kalórie za minútu. Častejšie bozkávanie je spojené s redukciou zlého cholesterolu a znížením stresu. V slinách sa prenáša aj genetická informácia o tom kto sme, či sme zdraví a je to aj akýsi ,,chuťový test” nášho partnera.

Je bozkávanie prirodzené?

Bozkávanie je v mnohých kultúrach prirodzeným prejavom ľudského správania, avšak nová analýza naznačuje, že menej ako polovica všetkých kultúr sa naozaj aj bozkáva romanticky.

Podľa novej štúdie bozkávania, ktorá sa pozrela na 168 kultúr z celého sveta, iba 46% z kultúr bozk vníma v romantickom slova zmysle. Štúdia sa teda zamerala iba na páry, vylúčili sa rodičia s deťmi. Z výskumu sa zdá, že romantické bozkávanie párov, ktoré poznáme nielen z filmov, je produktom západných spoločností a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Z toho vyplýva, že je to pomerne nový vynález. Svedčí o tom aj fakt, že spôsob, akým tútu aktivitu vykonávame sa menil. Najstaršie zmienky o tomto type správania pochádzajú z doby pred viac ako 3.500 rokmi. Tento akt bol opísaný ako vzájomné vdychovanie duší.

V živočíšnej ríši je bozkávanie medzi samcom a samicou extrémne vzácnym javom. Naši najbližší príbuzní – šimpanzy a opice bonobo – sa bozkávajú. Sú zaznamenané mnohé prípady, kedy sa šimpanzy obíjmali a bozkávali po konflikte. U šimpanzov je bozkávanie formou zmierenia. Častejšie sa však vyskytuje u mužov ako u žien. Inými slovami, nie je to romantické správanie v pravom slova zmysle. Opice bonobo sa vraj bozkávajú častejšie, dokonca s použitím jazyka. Tieto dva druhy však tvoria akúsi výnimku v živočíšnej ríši.

AC5AWG A male and a female chimpanzee (Pan troglodytes) looking deeply in each others eyes

foto: tumblr

Pokiaľ je nám známe, iné zvieratá nemajú bozk vôbec zaužívaný. Môžu sa dotýkať tvárami, ale nedotýkajú sa priamo perami a nezdieľajú medzi sebou sliny. Proste to nepotrebujú. Napríklad diviaky produkujú štipľavý zápach, ktorý považujú samice za veľmi atraktívny. Zvieratá často feromóny na prilákanie partnera vylučujú v moči. Podľa zápachu samica pozná, ktorý samec je najplodnejší a preto nemusí ísť až k nemu, aby si dali ,,pusu”.

Ľudia majú v porovnaní s niektorými zvieratami naozaj strašný čuch. Vôňa preto nie je jediným atribútom, ktorý používame na posúdenie vzájomnej príťažlivosti, ale určite hrá významnú rolu pri výbere partnera. Muži tiež produkujú verziu feromónu, ktorý dokáže prilákať opačné pohlavie a zvýšiť príťažlivosť v očiach partnerky. Tento feromón je prítomný v mužskom pote. Štúdia zverejnená v roku 1995 ukázala, že ženy dávajú prednosť vôňi mužov, ktorí sú geneticky odlišní od nich. To dáva zmysel, pretože párenie s niekým, kto má odlišné gény pravdepodobne zabezpečí zdravé potomstvo. Takáto istá tendencia sa objavila aj u myší. Faktom je, že feromóny sú významnou súčasťou toho, ako si cicavce vyberajú partnera. Bozkávanie je preto skvelý – hlavne kultúrno prijateľný – spôsob, ako sa dostať dostatočne blízko. ?

 

foto: tumblr

zdroj: vedelisteze.sk/galerie/preco-sa-bozkavame-ked-vacsina-zvierat-nie