Bez hudby som si dlho nevedela beh predstaviť. Bolo to niečo, čo ma držalo motivovanú. Keď mi začalo hrať „Fix You“ od Coldplay (tá pasáž, keď to začne gradovať, automaticky som zrýchlila snáď o 100% a pod nohami mi doslova horelo. Navyše som vďaka hudbe necítila tú nepríjemnú bolesť, ktorá k behu jednoducho patrí – kolená, chrbát..ale aj hlavu, ktorá mi tvrdila, aby som zastavila.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Fungovalo to. A myslela som si, že to bez toho nepôjde. Ale nejak mi z tej elektroniky začalo šibať. Fakt si musím každý beh trackovať? Fakt musí celý Facebook vedieť, že som behala? Potrebovala som si prečistiť hlavu a tak som sa vydala na ďalší z mnohých behov. Ale predsa úplne iný. Telefón zostal doma.

woman-putting-in-headphones-workout

elitedaily.com

Možno som čakala, že sa po 50 metroch zastavím. No nestalo sa. Začala som cítiť pot, chlad, vlhkosť. Cítila som trávu, jesenné lístie. Počula som škrekot vrán a zvuk kamiónov z diaľky.

Vďaka tomu, že ma nemalo od behu čo vyrušiť, som sa začala viac koncentrovať na všetky tieto maličkosti. Dopad mojich chodidiel. Začala som bežať pomalšie, aby som vydržala dlhšie. Bola som si omnoho lepšie vedomá svojho tela.

Sústredila som sa na dýchanie, dýchala som zhlboka. Beh sa stal zrazu meditáciou, počet nabehaných kilometrov začal prekvapivo rásť a moje tempo sa stalo nepodstatným.

Bez hudby som viac v prítomnosti. Sústredím sa na daný moment. Cítim, ako mi chodidlá narážajú na vnútro tenisky. Cítim pálenie v stehnách, bolesť členkov, únavu v ramenách a chladný vzduch na tvári. 

Prečo tu oslavujem bolesť?

Pretože vďaka nej som sa naučila byť vďačná za to, že som zdravá a že môžem svoje telo vystavovať tymto výzvam.

Bežím, pretože môžem a užívam si telo, ktoré toho je schopné. Behom sa spájam so svetom aký je a takéto spojenie mi žiadna aplikácia nenahradí.