Niektoré ženy o nej snívajú už od detstva, iné zase biele šaty v kostole desia. Svadba bez ohľadu na to, či je pred Bohom alebo na úrade, je pre niekoho dôležitý bod vzťahu, ktorý raz musí prísť. Pre iných zase len papier, ktorý na dôkaz svojej lásky nepotrebujú. Je to naozaj zbytočnosť alebo nie?
My nekrivdíme nikomu, a preto sa poďme pozrieť na túto problematiku z oboch pohľadov. Možno ty, romantická duša porozumieš partnerovi, ktorý v tom nevidí nič, čo by bolo nevyhnutné. Alebo naopak, ten, kto v manželstvo neverí, začne viac rešpektovať tých, pre ktorých je to najkrajšie spečatenie lásky.
Svadba ako veľký deň
Rodina, priatelia, veľká hostina a zábava až do rána bieleho. Alebo súkromný obrad plný emócií. Je jedno ako, kedy, kde, hlavné je, aby ste pred zrakmi svedkov vyslovili slová, ktoré vás spoja už navždy. Práve toto je dôvod, pre ktorý je svadba u mnohých bod vzťahu, ktorý to celé „odklepne“.
Niekto túži po tom, aby sa láska vyjadrila verejne a nosením rovnakého priezviska potvrdila, že sa pár nemieni rozdeliť. Oslava lásky a jej spečatenie pred Bohom alebo úradne. Hlavne, aby si dvaja sľúbili a prisahali, že to spolu myslia vážne. Je to záväzok, ktorý nemá niekoho vyľakať, práve naopak, ak človek miluje, bude sa na neho tešiť.
Svadba ako papier, ktorý nič nezmení
Druhá skupina ľudí nevidí na takejto oslave nič výnimočné. Nepotrebuje potvrdenie toho, že sa navzájom milujú, ani svedkov na to, aby im kývli na vzťah. To, čo medzi sebou majú je vzácne a vyhovuje im to tak, ako to je. A aj to je v poriadku, pretože láska by mala byť prirodzená, nie nútená k činom, s ktorými obaja nesúhlasia.
Na ich vzťahu sa nič nemení, aj keď, žiaľ, v určitých prípadoch je z právneho hľadiska v našej krajine ťažké riešiť určité veci, ak nejde o úradne potvrdený vzťah. A to je zrejme len jediný rozdiel medzi láskou, ktorá sa spečatila a tou, ktorá je skutočná aj bez toho, aby stála pred oltárom. Keď je úprimná, je len na tých dvoch, ako si ju budú dokazovať.
