Všade sa propaguje, aká je dôležitá vo vzťahoch s inými ľuďmi práve úprimná a otvorená komunikácia. Je kľúčová hlavne pre bezproblémové fungovanie vzťahov, zjednodušenie života a preto, aby sme sa vyhli prípadným nedorozumeniam. Ale prečo nikto nepropaguje druhú stranu mince? A ňou myslím úprimnosť SAMA K SEBE.
Niektorí ľudia sa striktne držia toho, aby boli voči okoliu čo najviac féroví a vraveli pravdu, konali tak, aby najlepšie ulahodili svojim priateľom, partnerom, kolegom, šéfom, rodičom, …
Stále je to iba: Ja hovorím ostatným pravdu. Ja nikomu neklamem. Ja som dobrým a vzorným človekom. Som tu pre ostatných. Keď sú ostatní spokojní, tak som i ja. Ja musím konať tak, aby sa nikto nehneval a aby každý vedel, že sa na mňa môže hocikedy obrátiť. Najprv dám druhým, potom sebe. A tak ďalej, a tak ďalej…
Ale kde v uvedených vetách sa zameriavam na SEBA?
Prečítaj si posledný odsek hore ešte raz. Je tam síce zahrnuté slovo JA, ale ani jedno neodkazuje na MŇA, ale na OSTATNÝCH. Čiže, čo všetko robím ja, aby boli ostatní spokojní. Polož si, prosím, ale inú otázku.
Som k sebe úprimná a otvorená, tak ako k ostatným?
To, čo dávam ostatným, som ochotná dávať aj sama sebe? Konám tak, aby som bola spokojná aj ja? Hovorím sama sebe pravdu alebo sama sebe klamem? Prečo konám, tak ako konám? Ako vyberám svoje správanie? Udupávam samú seba? Čo v skutočnosti robím IBA pre SVOJE dobro?
Žijeme vo svete, kde každý určuje to, akí máme byť. Keď sa nebudeme správať zaužívaným spôsobom správania, spoločnosť nás neprijme. Keď budeš klamať, keď budeš odvrávať, keď nebudeš iným pomáhať – nikto ťa nebude mať rád. Takto sme boli vychovaní a postupom času sme úplne zabudli na seba. Zrazu sa spýtaš samej seba: „Tak moment. Niečo nie je v poriadku, všetci sú so mnou spokojní, ale prečo sa cítim nešťastná a obmedzovaná? Ako mám spoznať samú seba, keď moju identitu určujú ostatní?“
Mám pre teba odpoveď: úprimnosť voči sama sebe a komunikácia so svojim vnútrom je jediný spôsob, ako sa môžeš spoznať. A možno budeš prekvapená, na čo všetko prídeš, keď budeš chvíľu vravieť pravdu sama sebe.
Dám ti pár jednoduchých príkladov sebaklamov
Syndróm ružových okuliarov – ideš do nového vzťahu, všetko je krásne, rozprávkové, nevidíš na druhom nič zlé a to aj v prípade, že sa ti jeho „zlé“ stránky, ktoré by ti časom mohli prekážať, ukazujú ako na zlatom podnose. Hovorí sa tomu aj „varovné signály“.
Tie počas zamilovanosti jednoducho nechceme vidieť. Cítime sa šťastné teraz a nič iné si nepripúšťame a veríme, že partner bude pre nás skvelý do konca života. Časom, nehovorím, že to tak je vždy, si tieto zlé stránky partnera už pripustíme, lebo na vlastnej koži zažívame, že tá intuícia kedysi, nebola až taká klamlivá a z varovných signálov sa stala nepríjemná realita a keď si ružové okuliare snímeš, vidíš jasne.
Syndróm „neviem, čo chcem“ – máš zamestnanie, ktoré ťa nenapĺňa, dokonca ťa brzdí v tom, čo naozaj chceš robiť. Začneš teda hľadať na internete pracovné ponuky. Nájdeš hneď niekoľko skvelých ponúk a od samej radosti rozosielaš životopisy. Po pár dňoch sa ti skutočne potenciálni zamestnávatelia ozvú a pozvú ťa na pohovor. Už si tým, nie si taká istá, čo?
Už si začínaš v hlave hľadať dôvody, ktoré ťa usvedčujú v tom, že tá práca nebude až také terno. Napriek tomu ideš na pohovor, kde sa ťa pýtajú, prečo ťa ponuka zaujala, kde sa vidíš o pár rokov a prečo by mali vybrať práve teba. Potom sa pristihneš pri myšlienke, že tú prácu ani nechceš, musela by si výjsť zo svojej komfortnej zóny, a to sa ti veľmi nechce. Vieš ale, že komfortná zóna neznamená posun. Preto stále trčíš v práci, ktorá ťa nebaví a budeš tam do vtedy pokiaľ nebudeš ochotná urobiť pre to viac.
Syndróm „čo som to za človeka?“ – niekto ťa žiada o pomoc. Tebe sa do toho vôbec nechce, ale i napriek tomu druhému vyhovieš. Potom ťa môže napadnúť otázka: „Urobila som to nezištne, aby som dotyčnému pomohla? Alebo som to urobila pre to, aby sa na mňa nenahneval, neodsúdil ma a aby ma mal stále rád?“
Ako mám sama sebe hovoriť pravdu?
Pre správne odpovede, si musíš klásť správne otázky. Najhlavnejšou otázkou je otázka „Prečo?“
- Prečo robím to, či ono? Prečo som teraz nešťastná? Prečo mám strach povedať druhým NIE?
Po odpovedaní na „Prečo„, ďalšou otázkou, ktorá je kľúčová, je „Čo?“
- Čo môžem urobiť inak na svojom poli? Čo mi môže pomôcť? Čo som ochotná urobiť pre zmenu k lepšiemu? Čo som ochotná urobiť pre SEBA?
Dôležité je, pýtať sa samej seba a pravdivo si odpovedať. Nikto iný ti neporadí tak dobre a správne, ako ti to šepká tvoj vnútorný intuitívny hlas. Je dobré byť tu pre druhých, to áno. Ale rovnako dôležité je tu byť i pre seba. Viem, že to nie je jednoiduché, nájsť v sebe pravdu, pretože máme v sebe zakorenené to, ako na nás vplývajú ostatní.
Skús napriek tomu niekedy konať, aby to bolo v súlade s TVOJIM vnútrom a predvedčením. Nejde to hneď zo dňa na deň ale musíš to skúšať pre seba. Lebo ak si úprimná sama k sebe, robíš správne rozhodnutia, správne pre TEBA. A ver, že je to veľké opustenie konfortnej zóny, keď sa rozhodneš na základe seba a tvojich potrieb. Ale stojí to za to. S nasledovaním hlasu tvojho srdca a umu, nemôžeš nikdy spraviť chybu.
