Ži­votná láska nie­kedy nie je tá po­sledná…

Mnoho ľudí za­žilo niečo, čomu ho­vo­ríme tá láska. Taká tá veľká, ohro­mu­júca, epická láska. Taká tá láska, ktorá je spre­vá­dzaná ob­rov­ským oh­ňom, ktorý ničí všetko, čo mu príde do cesty. Taká tá láska, ktorá príde do nášho ži­vota a po­tom už nič ne­bude rov­naké, ako pred­tým. Taká tá láska, ktorá po­piera všetky zá­kony fy­ziky. Taká tá láska, o kto­rej sa píšu ro­mány a sym­fó­nie. Taká tá láska, o kto­rej ste si ani ne­mys­leli, že môže exis­to­vať. Taká tá láska, o kto­rej sa ho­vorí, že je ži­votná.

Keď bu­dete mať v ži­vote to šťas­tie, tak aj vy sa stret­nete s týmto dru­hom lásky. Aj vy stret­nete nie­koho, koho bu­dete po­va­žo­vať za svoju ži­votnú lásku. Bu­dete ho ľú­biť tak silno a mocne, až to ne­bude možné. Od­dáte sa mu úplne celá, od hlavy až po päty, zvnútra aj zvonku. Nič ne­bude v po­rov­naní s tou lás­kou tak silné.

Ale je tu jedna vec, ktorú vám roz­právky ne­po­ve­dia – a to, že nie­kedy aj stret­neme lásku nášho ži­vota, no na­ko­niec s ňou ne­zos­ta­neme.

zdroj: unsp­lash.com

Ur­čite si ho­vo­ríte, ale ako je to možné? Veď keď už sme na­šli nášho ži­vot­ného par­tnera, veď keď už sme na­šli presne to, čo sme hľa­dali, veď keď už sme na­šli našu chý­ba­júcu po­lo­vičku, ako je možné, že ju nie­kedy ne­cháme len tak od­ísť?

Nie vždy zo­sta­neme s na­šou ži­vot­nou lás­kou, pre­tože v sku­toč­nom svete láska ne­do­káže úplne všetko. Nie­kedy ne­do­káže pre­ko­nať všetky prie­pasti, ktoré vznikli, alebo sa nie­kedy ne­do­káže vy­spo­ria­dať so vzdia­le­nos­ťou. S ťaž­kými a kom­pli­ko­va­nými po­va­hami. S na­šou vlast­nou hlú­pos­ťou.

Nie vždy zo­sta­neme s na­šou ži­vot­nou lás­kou, pre­tože, aj keď je to zvláštne, nie­kedy sa tieto naše cesty ube­rajú úplne iným sme­rom. Možno vy chcete dom­ček na de­dine a veľkú ro­dinu, za­tiaľ čo vaša ži­votná láska dychtí po ka­ri­ére a veľ­ko­meste. Možno vy chcete pre­skú­mať celý svet, no vaša ži­votná láska je prí­liš ustrá­chaná, aby vy­šla vô­bec von.

Nie­kedy jed­no­du­cho ak chcete za­chrá­niť vás oboch, mu­síte ne­chať vašu ži­votnú lásku ísť. Ale, to ne­zna­mená, že to už ďa­lej ne­bude vaša ži­votná láska.

zdroj: unsp­lash.com

Vždy na ňu bu­dete spo­mí­nať. Dala vám tak veľa. Na­učila vás tak mnoho. Smiali ste sa, pla­kali, uží­vali si a tr­peli. Všetko ste cí­tili. A všetko ste cí­tili in­ten­zív­nej­šie, ako ke­dy­koľ­vek pred­tým. Vaša ži­votná láska vás úplne zme­nila  a vy­for­mo­vala z vás člo­veka, akým ste dnes. Nech už to bolí ako­koľ­vek, ni­kdy ju ne­bu­dete ľu­to­vať. A čo je možno ešte zvlášt­nej­šie, ni­kdy ne­bu­dete ľu­to­vať, že ste ju ne­chali od­ísť.

Pre­tože mi­lo­vať nie­kedy zna­mená ne­chať ísť. A to aj v prí­pade, že sa mu­síte roz­lú­čiť s nie­kým, koho po­va­žu­jete za svoju ži­votnú, epickú lásku.

zdroj: thought­ca­ta­log

Komentáre