Vieš, že nie si v poriadku, keď už tretiu noc v poradí sedíš o pol druhej ráno na svojej posteli, pričom si bola poučená o tom, že práve v týchto hodinách sa ti telo regeneruje a prečisťuje sa ti krv, a premýšľaš nad tým čo si údajne urobila zle. Okrem toho, že ti vraj z medicínskeho hľadiska rezignujú obličky cítiš aj inú bolesť. Táto ťa však celú požiera. Je to tá odporná vnútorná bolesť, ktorá ťa núti byť hore a neustále namáhať tvoje slzné kanáliky. Niekedy si už pomyslíš, že je až nereálne vypudiť zo samej seba toľko vody a cítiš sa ako zázrak, ktorý možno zmenil jej pomer v ľudskom tele.

Deň čo deň, skúšaš nové metódy ako sa cítiť lepšie, no zakaždým sa vrátiš k tomu istému záveru. Nedá sa to. Potom sa ozve stará kamoška schizofrénia, teda aspoň si to myslíš, lebo cítiť sa dobre a o 5 minút mať pocit, že vnútorná smrť príde za 3,2,1 nie je podľa mňa práve hlavným príznakom zdravého života.

Snažíš sa otočiť to celé na srandu. To ako znútra horíš. Možno to chceš vytlačiť aj neustálym pripomínaním si zlých momentov. V jednom kuse si dokazovať, že on vlastne nebol až taký dokonalý, akým si ho videla. Pomáha to, na pár minút. Potom sa opäť zopakuje tá vec so schizofréniou.

zdroj: unsplash.com