Nie­kedy ne­pozná ani ona samú seba.

Ke­dysi bola ob­klo­pená množ­stvom ľudí. Dnes skôr vy­hľa­dáva miesta, kde môže po­čú­vať ti­cho, spoz­ná­vať nové, cí­tiť at­mo­sféru,  alebo len tak se­dieť a po­zo­ro­vať ži­vot okolo nej. Má rada svoj ži­vot podľa jej pred­stáv.

Mô­žeš ju stret­núť vo svetri a čier­nych no­ha­vi­ciach. Svetre by mohla no­siť stále. Má rada svoje plá­tenky…no keď si to vy­ža­duje si­tu­ácia, je ochotná si obuť lo­dičky.

Vlasy ju väč­ši­nou ne­pos­lú­chajú…no jej to ne­vadí, dá si ča­picu a prob­lém je vy­rie­šený. Vie však, že je dô­le­žité vy­ze­rať ako tak k svetu, a preto za­čala cvi­čiť. Cíti sa ku­po­divu lep­šie. Cez ví­kend chodí na dlhé pre­chádzky so psom. Naj­rad­šej do lesa. Rada ces­tuje, spoz­náva nové kul­túry a nové miesta. Keďže je malá, často sa musí tla­čiť do­predu, aby niečo vi­dela.

Mi­luje jedlo, väč­ši­nou také, ktoré kvôli vy­sa­de­niu múky z je­dál­nička ne­môže jesť.  Ne­pije al­ko­hol, no ob­čas si do­praje kva­litné čierne pivko. Rada pije dobrú kávu alebo čaj z jej ple­cho­vého hrn­čeka. Zbož­ňuje vône a krémy na ruky. Hudba pre ňu zna­mená veľa. Za­čala aj fo­tiť svoj ne­všedný po­hľad na svet. Má rada čierno-biele fotky a mo­mentky. Nemá rada stro­jené fotky a hlavne sku­pi­nové fotky.  Ne­vie, ako sa tam má tvá­riť.

Mi­luje čí­ta­nie a kres­le­nie, čiernu a šedú farbu. Má rada sve­tielka, de­ko­rá­cie a vonné sviečky. Teší sa z ma­lič­kostí a prek­va­pení. Nie­kedy jej ku šťas­tiu stačí dobrá káva, kniha a deka. coffeefoto: www.tap­cof­fee.co.uk

Vie mi­lo­vať a to veľmi. Vtedy je schopná uro­biť čo­koľ­vek. Do­konca aj pre­ko­nať svoj strach (zo šo­fé­ro­va­nia, lie­ta­nia alebo ne­ús­pe­chu). Za ľudí, na kto­rých jej zá­leží bude bo­jo­vať až do konca, kým ne­vyhrá.

Nemá rada fa­loš, zby­točné kecy, ná­si­lie, aro­gan­ciu, svetlé farby, čis­te­nie sítka v umy­vadle, krv a in­jek­cie. Čiže v ne­moc­nici ju ne­stret­nete. Vy­hýba sa aj dis­ko­té­kam. Rad­šej má ga­lé­rie, parky a kniž­nice.

Učí sa mať rada samú seba, a preto znova za­čala pí­sať a kres­liť. No je to ešte dlhá cesta. 

co­ver foto: thought­ca­ta­log.com

Komentáre