Vy­znie to trošku se­bes­tačne, no nie je to pravda? Celý ži­vot hľa­dáme hr­dinu, svoj vzor, ku komu môžme pri­hlia­dať a kto nám možno ot­vorí oči, na­ve­die na to správne a po­učí nás. Pri­tom samé ne­tu­šíme, že sme tými hr­din­kami my samé. 

Tvoj ži­vot. Ob­čas faux-pas, ob­čas riadny zmä­tok a chaos. Ale vie to byť aj riadna sranda, ob­čas za­mi­lo­va­nie a ob­rov­ský smiech. Ja stále ho­vo­rím, že všetko je tak, ako má byť, no ob­čas treba byť hr­din­kou tvojho ži­vota.

Celý ži­vot nám ho­vo­ria, že by sme si mali nájsť vzor. Väč­ši­nou sú to ce­leb­rity, herci alebo he­rečky. No po­znáš ich osobne, keď si teda tým tvo­jim hr­di­nom a vzo­rom? Nie­ktoré ženy majú ako svoj vzor mamu, ku kto­rým sa pri­dá­vam aj ja.

Av­šak nie­kedy po­tre­bu­jeme byť hr­din­kami svojho ži­vota mi samé. Ob­čas po­tre­bu­jeme vzhlia­dať k sebe sa­mým, ob­čas sa po­tre­bu­jeme po­chvá­liť a uznať, že sme sku­točne silné.

„Po­tre­bo­vala hr­dinu, tak sa ním stala sama.“

Nie­kedy sa mu­síš jed­no­du­cho po­chvá­liť, aká si silná, ako všetko zvlá­dať. Po­vedz si, aký dobrý člo­vek si. Po­chváľ sa za to, ako si po­sledný hek­tický týž­deň zvládla a že je naj­vyšší čas mys­lieť tro­chu viac aj na seba. Po­vedz si úp­rimne, že sa ob­di­vu­ješ za tvoju tvrdú prácu a za úsi­lie, ktoré zo seba vy­dá­vaš.

Celý ži­vot nie­koho ob­di­vu­jeme. Keď nie­koho stret­neme, ob­di­vu­jeme ho za to, ako vy­zerá, ako sa správa ale úp­rimne, kedy sme na­po­sledy ob­di­vo­vali seba a to, ako vní­mame veci my? Kedy sme sa na­po­sledy po­chvá­lili? Ne­us­tále ob­di­vu­jeme dru­hých, ale za­bú­dame na seba.

Pri­tom my sme hlavné hr­dinky nášho ži­vota a tak to aj zo­stane. Tak prečo sa teda ne­po­kú­siť vá­žiť si viac samú seba? 

Ako sa ho­vorí, exis­tuje bu­dúca ver­zia teba, ktorá je hrdá na to, že si dosť silná. Si to ty! Si to stále ty! Tak prečo sa ne­us­tále pod­ce­ňu­ješ? Prečo je každý skvelý, dobrý a úžasný, no ty seba vi­díš ako hlúpu ženu?

Urob so seba hr­dinku svojho ži­vota.

Komentáre