Toto je môj po­sledný list tebe, list na roz­lúčku. Po­sledné riadky ako spo­mienka na nás. Na ob­do­bie lásky. Slová, ktoré mali byť vy­po­ve­dané skôr ako te­raz… Ale ni­kdy nie je ne­skoro, aj keď možno v tomto prí­pade áno, predsa to skú­sim.

Na­po­sledy.

Keď som ťa spoz­nala, pri­znám sa, ne­bola som na lásku pri­pra­vená. Ne­bol si môj prvý vzťah, ale bol si moja prvá veľká láska. Vzťahy pred­tým, to boli vzťahy bez ni­čoho. Det­ské, ne­vys­pelé, bez šarmu, bez ci­tov. S te­bou to bolo iné. Ale ne­bola som ochotná to pri­jať. Ne­bola som zvyk­nutá byť mu­žom úp­rimne mi­lo­vaná, ne­bola som zvyk­nutá vi­dieť, že som v jeho očiach je­diná.

Pred­tým som zvykla hrá­vať hry. Hry, ktoré si tí muži sta­no­vili. Ako na­prí­klad, bo­jo­vať o jeho po­zor­nosť, hľa­dať dô­vody, prečo sa vi­dieť, ne­ho­vo­riť pri­veľa, stre­tá­vať sa len ak to vy­ho­vuje jemu. Bolo to de­tin­ské, ale sama som bola dieťa, tak mi to vy­ho­vo­valo. Pri tebe všetky tieto veci boli preč. Bolo to osobné, vy­spelé, na­ozaj do­spelé a in­tímne. Ako z filmu. Ne­šlo len o sex. U nás dvoch ni­kdy nie. My sme sa sku­točne zblí­žili du­ševne. To je pre mňa sku­točná in­ti­mita. Keď mô­žem každú svoju myš­lienku po­ve­dať na­hlas. Ta­kýto bol náš vzťah. A bol ide­álny.

Práve preto som ne­ve­dela, čo s te­bou ro­biť, ako sa k tebe sprá­vať, ako si ťa sku­točne vá­žiť. Znie to šia­lene, ja viem. Ale je to pravda. Moja pravda. Ne­ve­dela som to dá­vať na­javo, aj keď som sa tak pri­veľmi sna­žila. Sna­žila sa každý je­den deň. Strašne som sa bála. Bála som sa, že ak bu­dem všet­kému ot­vo­rená, skon­číme ako tie vzťahy pred­tým. Ne­ná­vi­dela som tie hry vo vzťahu a predsa som ju me­dzi nami vy­tvo­rila.

Ale mi­lo­vala som ťa ako ni­kdy ni­koho pred­tým. Stále ťa mi­lu­jem. Ro­bila som strašne veľa zlých vecí, ktoré ťa mu­seli nú­tiť od­ísť, za­bud­núť na mňa z je­di­ného dô­vodu. Vi­dela som, že ti ne­do­ká­žem svoju lásku dať tak na­javo ako si to že­láš, preto bude lep­šie ak ma opus­tíš. Ni­kdy ne­bo­lelo nič viac ako toto roz­hod­nu­tie. Mi­lo­vala som ťa úp­rimne, chcela som ťa iba spra­viť šťast­ným. Bol si je­di­ným mu­žom môjho ži­vota.

Keby som len tu­šila, že dni bez teba budú tak ťažké, že ich bu­dem ťažko pre­ží­vať. Žiť už ne­do­ká­žem, od­kedy si od­išiel iba pre­ží­vam. Až tvoj od­chod ma na­učil, že som mala bo­jo­vať viac. Vždy mi bolo ne­prí­jemné ho­vo­riť o ci­toch, dá­vať ich na­javo, ale ty si za to stál. Uve­do­mo­vala som si to pred­tým, sa­moz­rejme, ale te­raz si to uve­do­mu­jem ešte viac. Že už ni­kdy sa po­čas nášho bozku ne­od­tiah­nem a ne­us­me­jem sa, ako som to mala vo zvyku. Že už ne­bu­dem se­dieť na na­šej la­vičke v parku a piť zá­zvo­rové pivo. Že už sa k tebe ni­kdy ne­pri­tú­lim. Že už ni­kdy ne­bu­dem mi­lo­vať tak veľa ako teba.

Bol si je­diný muž, ktorý mi ne­ho­vo­ril, že mi dá všetko, ale rovno to spra­vil. Bol si člo­vek, ktorý má ro­bil naj­šťast­nej­šou že­nou na svete už len pre po­cit, že patrí mne, a áno viem, ne­bola som ide­álna fra­jerka. Ale ro­bila som to pre teba, aby si na­šiel nie­koho, ako si ty sám. Nie­koho, kto aj keď ťa bude mi­lo­vať, vá­žiť si ťa, dá ti to pat­rične na­javo. Ale pre mňa zo­sta­neš ako ten, ktorý mi spl­nil všetky sny. Ako muž, ktorý mi do­ká­zal, že láska je tá najk­raj­šia vec na svete, a že mi­lo­vať sa dá aj cez všetky pre­kážky a ne­do­ko­na­losti.

Navždy ti bu­dem vďačná za každý oka­mih, ktorý sme pre­žili. Vďaka tebe som pí­sala našu roz­právku, aj keď ne­skon­čila šťastne. Ale po­u­čila nás a to je hlavné. Po­u­čila mňa a dala mi tak veľa. A viem, že svoju lásku raz bu­dem do­ka­zo­vať inému mu­žovi spô­so­bom, akým si to chcel ty, pre­tože som sa to ko­nečne na­učila.

Ale ver, že aj v tom mo­mente si spo­me­niem na teba, i keď len na mo­ment a pri­po­me­niem si, ako veľmi ťa mi­lu­jem. Bez ohľadu na to či bu­deš môj alebo nie. Bez ohľadu na to či bu­dem mať iného alebo nie.
Lebo tak, ako ja mi­lu­jem teba, už ni­kdy iného mi­lo­vať ne­bu­dem.
A je­diné, čo si pra­jem je to, aby si bol šťastný, vy­rov­naný, spo­kojný muž, ktorý sa cíti mi­lo­vaný a oce­nený.

Komentáre