Ces­to­va­nie je svo­jím spô­so­bom ide­a­li­zo­vané. Všetci ho­vo­ria, že cesta ťa zmení. Vraj spoz­náš tvoje ži­votné ciele, zis­tíš, kto na­ozaj si, vraj tie naj­lep­šie zá­žitky budú práve tie z tých dob­ro­druž­ných ciest. O ces­to­vaní sa píše, akoby to bolo niečo, čo ťa zrazu pre­budí zo sna, o kto­rom si do­te­raz sní­vala, akoby to ne­bolo nič iné len dni plné eufó­rie, za­mi­lo­va­nia sa do no­vej kul­túry.

Exis­tuje veľa člán­kov (aj mo­jich), ktoré opi­sujú vý­hody ces­to­va­nia. Má­lo­ktoré ale po­ve­dia, že je roz­diel byť na da­nom mieste ako hosť a byť hos­ťu­jú­cim. Prvý z nich je ten lepší prí­pad, sa­moz­rejme. To je ten ná­vy­kový druh ces­to­va­nia, o kto­rom každý tak veľa ho­vorí.

Zdroj: http://thoughtcatalog.com/

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Často som pre­mýš­ľala o dobe, ktorú som strá­vila v An­glicku. Bol to čas, ktorý mi umož­nil na­pl­niť časť mo­jich snov. Vždy som si mys­lela, že to, čo chcem, je ces­to­vať, od­ísť nie­kam preč a hľa­dať iný spô­sob ži­vota. To, čo som na­šla, bola per­spek­tíva. Každé miesto je svo­jím spô­so­bom krásne, ale zá­ro­veň má veľa chýb. Žiadne miesto nie je ide­álne. Možno práve preto cesta zo mňa spra­vila dievča, ktoré roz­poz­nalo krásy rod­ných miest.

Tiež som sa na­učila vi­dieť veci inak. Uve­do­mila som si to, čo som mala doma. Za­čala som si vá­žiť veci, ktoré som pred­tým brala ako sa­moz­rejmé. Sú tu ale ľu­dia, ktorí ne­pot­re­bujú ces­to­vať na to, aby si uve­do­mili dô­le­ži­tosť a pod­statu vecí. A možno ty si jed­ným z nich. Možno ne­chá­peš prečo všetci tak ospe­vujú cesty. Ani prečo sa ces­to­va­nie tak ide­a­li­zuje. Ja tomu roz­umiem len na zá­klade osob­nej skú­se­nosti.

Zdroj: autorka článku

Zdroj: au­torka článku

Ces­to­va­nie je skvelá skú­se­nosť, ale po­ve­dať nie­komu, pre koho ces­to­vať nie je hlav­nou pri­ori­tou, aby sa zba­lil a nie­kam na chvíľu vy­pa­dol, je hlúpe. Po­znám veľa ľudí, ktorí ne­dajú do­pus­tiť na svoju rodnú de­dinu. Po­znám ľudí, ktorí mi­lujú miesta, od­kiaľ po­chá­dzajú. (sa­moz­rejme, že k nim pat­rím aj ja) Po­znám ľudí, ktorí nechcú ces­to­vať. A títo ľu­dia sú fajn. Ak ces­to­va­nie nie je to čo chceš, ne­tráp sa tým. Je kopa iných vecí, ktoré ba­via a te­šia teba.

Nech­cem tým po­ve­dať, aby si ne­ces­to­vala vô­bec. Urob to. Ja by som chcela ísť všade, keby to bolo možné. Ale moje va­ro­va­nie je: ne­ver, že ces­to­va­nie by z teba spra­vilo zau­jí­ma­vej­šieho člo­veka. Bu­deš stále rov­na­kou oso­bou, s vý­nim­kou toho, že sa s os­tat­nými mô­žeš po­de­liť s vtip­nými prí­behmi, ktoré by sa ti stali v Ame­rike, ale rov­nako aj v Európe.

Zdroj: http://thoughtcatalog.com/

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Ne­ces­tuj len preto, že to je to, čo dnes všetci ro­bia. Ak si spo­kojná tam, kde si, ne­ne­chaj ľudí, aby ti ho­vo­rili, že inde bu­deš šťast­nej­šia. Ne­buď žiar­livá na tých, ktorí vi­deli svet. Ak chceš ces­to­vať len preto, aby si uspo­ko­jila svoju zve­da­vosť, urob to. Ale ak sa nie­kde vo svete cí­tiš ako doma, ak vieš, že si doma, tak v otáz­kach toho, kto je naj­šťast­nej­šou oso­bou na­šej ge­ne­rá­cie, si už dávno vy­hrala…

Komentáre