“To ne­mys­líš vážne, Ve­rona, hen­ten? Čo na ňom vi­díš? Veď je úplne ne­chutný.”

Toto bola prvá moja re­ak­cia na moju osu­dovú lásku. Vtedy sa mi ho roz­hodla ka­ma­rátka uká­zať ako svoj nový pla­to­nický ob­jav. To som ešte ne­ve­dela, že o dva me­siace bude ro­biť môjho nad­ria­de­ného v no­vej práci. Asi mu to do­dalo na muž­nosti a dô­le­ži­tosti, pre­tože ma, pre mňa ab­so­lútne ase­xu­álny, typ člo­veka za­čal pri­ťa­ho­vať priam mag­ne­tic­kou si­lou.

pe­xels.com

Mala som ročný vzťah, no túžba bola na­toľko silná, že som za­čala môjho dra­hého nad­ria­de­ného zvá­dzať. Vy­tiahla som všetky žen­ské zbrane a ajhľa. Po­da­rilo sa. Pod­ľa­hol. Ja krava. Pod­pí­sala som zmluvu s diab­lom a roz­išla sa s mo­jím sú­čas­ným pria­te­ľom. A čože mala moja nová láska?!

Ženu, dieťa na krku a dl­hov kade tade!! Ne­va­dilo mi to. No zjavne ani jemu, keďže ich vy­ko­pol oboch z bytu ako han­dru. Ale iste to robí pre naše dobro, je to predsa “to pravé”. Pf. A tak sa za­čala naša idylka. Na­sťa­ho­vala som sa k nemu, pla­tila mu me­sačne 300 eur na ná­jom v dvo­j­iz­báku a všetky jeho ži­votné ná­klady. Ale veď čo? Je to predsa moja osu­dová láska, to je v po­riadku, on mi to raz vráti.

pe­xels.com

Ne­šlo mi do hlavy ako je možné, že za­rába tak­mer o 5 sto­viek viac ako ja a stále je bez pe­ňazí, ale iste má na to svoje vážne dô­vody. Moja láska by mi predsa ne­kla­mala. Náš ži­vot bol ide­álny. Cho­dili sme pra­vi­delne do re­štau­rá­cií, ktoré som, mi­mo­cho­dom vždy pla­tila ja, lebo moja láska bola práve v ťaž­kej fi­nanč­nej si­tu­ácií a keď aj za­pla­til účet z času na čas, tak mi zá­ha­dou zmizlo z pe­ňa­ženky „pár drob­ných“

Ale veď to prejde, on mi to raz vráti. Po ve­čeri sme si za­šli na pár drin­kov, z kto­rých sa môj drahý ni­kdy ne­opil a ja som bola tak­mer na šrot, aj na­priek môjmu dl­ho­roč­nému pe­če­ňo­vému tré­ningu v de­din­skej par­tii. No a čože, mužný chlap to bol. Vždy bol slušný a keď som pla­tila ďalší účet, za­šiel si za­tiaľ na WC. Od­tiaľ spra­vidla vy­šiel s čer­ve­nými očami. Chví­ľou som si mys­lela, že je taký do­jatý z toho ako veľmi ma „mi­luje“ a musí sa ísť na haj­zel vy­pla­kať, ale on si vraj len dá­val šo­šovky. Biely prá­šok na jeho nose som si ob­ra­ňo­vala tým, že ur­čite chystá veľ­ko­lepé ba­letné vy­stú­pe­nie s mej­ka­pom pri prí­le­ži­tosti žia­dosti o moju ctenú ruku. Bola to predsa láska môjho ži­vota.

Inak, bol to DJ. Veľmi dobrý, as­poň podľa jeho slov. Do­stala som raz po­zva­nie do jed­ného clubu kde hral ON, tak som ne­vá­hala a prišla ho po­zrieť, všade práz­dno, len on a bar­mani :D. Taký bol on dí­džej. Keď som sa ho spý­tala, kde sú ľu­dia, jeho od­po­veď bola pred chví­ľou od­išli.. Vraj do­stal po­zva­nie aj na Tom­mor­ro­wland! Ve­dela som, že je to uni­kát, moja láska bola veľmi špe­ciálna osob­nosť. Len škoda, že som ni­kdy ne­po­čula ani je­den z jeho trac­kov a ne­vi­dela ani je­den jeho ná­stroj na vy­tvá­ra­nie tej veľ­ko­le­pej hudby. Ale to ne­vadí, iste je len skromný a hanbí sa, raz mi to ur­čite pustí. Av­šak…

pe­xels.com

…ča­som mi došlo, že si moja láska čo­raz čas­tej­šie po­ži­čiava a kradla odo mňa pe­niaze a ja som mi­nula všetky svoje usi­lovné úspory. Tak­tiež som mu na­šla ten biely prá­šok v jeho taške, ktorú si vždy tak peč­livo strá­žil. A tá moja láska mi aj za­budla akosi za­ta­jiť, že ma klame v kaž­dom dru­hom slove. Ale je to láska môjho ži­vota, takže som mu to, sa­moz­rejme mier­nou for­mou, naz­na­čila, čo robí zle a sna­žila sa nájsť rie­še­nie. A on to aj vy­rie­šil. Po­sta­ral sa o to, aby ma vy­ho­dil z práce.  Za ten rok som mi­nula na 7 cen­ti­met­ro­vého de­bila toľko pe­ňazí, že som si mohla pra­vi­delne pre­na­jí­mať 21 cen­tri­met­rov čis­tého lu­xusu a stále by ma to vy­šlo me­nej.

Po­nau­če­nie:  Keď má čer­vené oči, nie je cit­livý. Proste len fe­tuje.

PS: keď pôj­dete v Bra­ti­slave nie­kedy do ne­ja­kého clubu kde bude hrať  DJ a bude prázdny club, ne­ču­dujte sa, hrá tam ON 🙂

Komentáre