Je plno fráz, po­znám ich ko­pec. No nič sku­točne ne­vys­ti­huje, to čo pre mňa zna­me­náš, ako veľmi si zme­nila môj ži­vot a ako hl­boko si v mo­jom srdci.

Spoz­nali sme sa dávno, pra­dávno. Keď si ty no­sila bod­ko­vané no­ha­vice a ja če­lenku vo vla­soch. Dve diev­čatá s ru­žo­vými oku­liarmi, plné ide­álov a snov. Pa­mä­tám si, ako som ťa pr­vý­krát vi­dela. Pa­mä­táš sa? Mala si za­ple­tené ru­žové stuhy vo vla­soch. Vtedy som ani len ne­tu­šila, že práve TY bu­deš tou oso­bou, ktorá bude po­znať všetky moje ta­jom­stvá.

zdroj: pin­te­rest.com pin­te­rest.com

Spo­ločné dni sa pre­me­nili v spo­ločné týždne, me­siace, roky. A te­raz sme tu. Jedna vedľa dru­hej. Spo­ločné roky nás vy­for­mo­vali, vy­brú­sili. Zo­stali sme spolu, na­priek všet­kému a všet­kým. Do­te­raz ne­ro­zu­miem, ako sa nám to po­da­rilo.

Vieš, čo vi­dím, keď sa na teba po toľ­kých ro­koch po­zriem? Vi­dím ne­ko­nečne dlhé nočné te­le­fo­náty plné sĺz a vzly­kov. Vi­dím tie pre­chádzky, keď ne­mô­žeme ob­se­dieť. Vi­dím, spo­ločne pri­pra­vené ku­li­nár­ske po­krmy. Vi­dím spo­ločný smiech, ktorý nás do­hnal často až k sl­zám. Vi­dím ne­spo­četne veľa prázd­nych fliaš od vína.

Vieš, na čo som si spo­me­nula? Ako mi vždy brn­kneš po nose, keď chceš, aby som sa cí­tila lep­šie. Ako mi utie­raš slzy, ktoré mi ste­kajú po lí­cach. Ako sa ma vždy sna­žíš roz­ve­se­liť. A…usmiala som sa.

zdroj: pin­te­rest.com pin­te­rest.com

Za­čala som roz­mýš­ľať nad pria­teľ­stvom ako nad man­žels­tvom.

V man­žel­skom sľube sa ho­vorí, že máte byť spolu v dob­rom aj v zlom, v zdraví aj v cho­robe, v ne­šťastí či v šťastí, bo­hat­stve či chu­dobe. Máme a mali sme veľa par­tne­rov, ale žiadny ne­vy­dr­žal. Ale MY sme zo­stali. My dve sto­jíme bok po boku za kaž­dých okol­ností. Môže sa stať ho­cičo, mô­žeme uro­biť ho­cičo, sme tu jedna pre druhú. Nie je to preto tiež tak trošku man­žels­tvo? Bez ve­rej­ného sľubu, ale také „ka­ma­rát­ske man­žels­tvo“?

Však láska má mnoho po­dôb, te­raz už viem, že nie je iba jedna. A ja viem, že ťa ľú­bim. Nie ako ses­tru, nie ako ka­ma­rátku či do­konca naj­lep­šiu ka­ma­rátku. Si moje druhé ja. Si člo­vie­čik, čo ma po­zná presne takú, aká som, až do naj­hl­b­ších hl­bín duše. Pri tebe som to ja a nič viac. Po­znáš moje ta­jom­stvá a ja zase tvoje. Viem, že ty sa ot­vá­raš ťaž­šie, ale ne­vadí, po­klad, za tie roky som si zvykla a viem, že toto si ty a je to v po­riadku. Tak isto ako vieš zase ty, že keď som hladná a ne­vys­patá, ne­treba na mňa vô­bec ho­vo­riť. 🙂

zdroj: pin­te­rest.com pin­te­rest.com

Keby som si mala vy­brať člo­veka, čo na­miesto mňa pôjde vy­po­ve­dať pred po­sledný súd, bu­deš to TY. Keby mi po­ve­dali, že ak ja zo­mriem, tak ty pre­ži­ješ a bu­deš mať šťastný ži­vot až do konca svo­jich dní, bez vá­ha­nia to uro­bím. Keby ti nie­kto ub­lí­žil, za­bí­jala by som. Pre­tože kto ub­líži tebe, ub­lí­žil aj mne. Cí­tim tvoju bo­lesť, každý je­den raz. Cí­tim ju ako svoju vlastnú. Za­kaž­dým.

Ne­viem či som ti to už ho­vo­rila, ale vieš, že TY si bola prvý člo­vek, čo sa ma za­stal pred ce­lým sve­tom? Keď sa mi po­smie­vali, bola si to TY. Moja hr­dinka. Prvý člo­vek, čo si vši­mol moje utr­pe­nie, za­stal sa ma. Uká­zala si mi, že sa dá žiť aj inak. Inak ako som bola zvyk­nutá. Že svet nemá iba jednu po­dobu, ale je pes­trý a plný fa­rieb. Uká­zala si mi, že traky sú stále IN, že čierna je vždy dobrý ná­pad. No hlavne si mi uká­zala, že byť iná nie je chyba, ale vý­sada! Na­učila si ma vi­dieť samú seba inak. Na­učila si ma omnoho viac, ako si mys­líš. Po­mohla si mi omnoho viac, ako si len vieš pred­sta­viť.

Za to bu­dem tvo­jou dlž­níč­kou do konca ži­vota.

Ďa­ku­jem ti.

Ďa­ku­jem tvo­jim ro­di­čom.

Ďa­ku­jem osudu, že nás dal do­kopy.

Z ce­lého srdca ďa­ku­jem.

 

Ľú­bim ťa viac než si vieš pred­sta­viť.

S.