Udivuje ma, koľko veľa vecí sa ti už stalo, drahá. Jedno odmietnutie za druhým, včera ďalší rozchod a teraz tu sedíš a si silná. Držíš sa, nedáš najavo ako ťa to zrazilo z zemi, nechceš sa cítiť slabá a osamelá. 

No niekedy je čas práve na toto. Na to, aby si si sama pred sebou povedala, že si sama, že môžeš aj ty občas vyroniť slzu, cítiť sa slabá a môžeš túžiť po objatí od milovaného človeka. Je dobré, ak svoje city neskrývaš. 

Spoločnosť nás naučila byť tým, čím chcú ostatní ľudia, až si. Až tak úplne nesúhlasím. Pozri sa, koľko mladých dievčat si kvôli tomu ubližuje. Nehovoria o svojich pocitoch a tak sa to snažia riešiť samy. V kúpeľni sebapoškodzovaním, depresiami alebo hladovaním. 

pexels.com

Nie je to cesta. Toto nie je to ideálne, čo by si mala robiť.

Klišé veci, ako to, že si jedinečná teraz vynechám a akurát ti tak poviem, že v tomto nie si sama. Nie si sama zlomená, na svete je veľa žien, čo sa cítia ako ty. Ktoré boli odmietnutné, zneužité, ich srdce je zlomené a poškodené. 

Každá jedna žena z nás má v sebe príbeh (keby len jeden), ktorý ukrýva pred svetom. Ktorý odhaľuje jej citlivú a slabú stránku duše.

Máš ju aj ty. No to, že ju skrývaš, nie je práve najlepšie riešenie. Neboj sa ukázať svoje pocity. Neboj sa prejavovať to, že sa ti chce plakať, že sa ti chce smiať v tej najnevhodnejšej situácii, že na všetko nadávaš, že sa ti nič nedarí alebo naopak, neboj sa pochváliť tým, že si niekde uspela.

Oceňuj ľudí. Ďakuj im. Váž si ich. Vrav im pravdu. Buď k nim úprimná. 

Ver mi, po všetkých tých zlých veciach príde niekto, kto ťa bude ľúbiť a nebude ti ubližovať.

Ale ak budeš dookola skrývať, čo sa v tebe skrýva, koľko lásky je v tebe, neukáže sa.

Ži, drahá a užívaj si krásy života.