Ak pat­ríte me­dzi in­tro­ver­tov alebo máte z tejto sku­piny pria­te­ľov, roz­hodne po­znáte ich „ne­chuť“ k ľu­ďom a roz­ho­vo­rom. Do­te­raz ste možno roz­mýš­ľali nad tým, ako je možné, že sa vaši známi do­kážu vy­hý­bať ľu­ďom. Po­nú­kame vám od­po­veď na vaše otázky v po­dobe ôs­mich prí­kla­dov, ako sa in­tro­verti do­kážu vy­hnúť spo­loč­nosti.

Cha­rak­te­ris­tiku in­tro­ver­tov po­zná asi každý. Platí o nich, že sú veľmi ti­chí, tvo­riví, ne­spo­lo­čen­skí a pre­mýš­ľaví. Od­ha­duje sa, že v spo­loč­nosti tvo­ria len 25% ľudí, no veľmi často do nej ne­cho­dia. Sú radi, keď sú doma s ča­jom a kni­hou, za­bá­vajú sa vo svo­jej mysli a kým zo seba niečo do­stanú, člo­vek, s kto­rým kon­ver­zujú, už dávno za­bu­dol otázku.

zdroj: unsp­lash.com

Av­šak udr­žať sa mimo ľudí a spo­loč­nosti je v dneš­nej dobe veľmi ob­tiažne. Každý má po­trebu roz­prá­vať sa a kle­be­tiť. No in­tro­verti prišli hneď na nie­koľko spô­so­bov, ktoré im každý deň za­ru­čujú du­ševnú rov­no­váhu a od­dýc­hnuté ústa. Nie­ktoré z nich sú ab­surdné, iné často ro­bíte aj vy.

Ak do tejto ti­chej sku­piny ľudí pat­ríte, ur­čite sa v týchto ôs­mich spô­so­boch vy­hý­ba­nia sa ľu­ďom náj­dete. A ak ná­ho­dou nie, as­poň bu­dete mať do bu­dúc­nosti, keby vám ľu­dia za­čali ná­ho­dou liezť na nervy, dobrý ná­vod.

,,Škoda, že ťa ni­kdy ne­zas­tih­nem doma…”

Po­znáte to. Na okná po­maly do­pa­dajú kvapky dažďa, vy le­žíte za­ba­bu­šení v po­steli, čí­tate knihu a po­pí­jate za­lie­vanú kávu. Per­fektný spô­sob trá­ve­nia času. Uží­vate si každé pre­čí­tané slo­víčko, každé od­pi­tie zo šálky, keď v tom vašu idylku na­ruší klo­pa­nie a zvo­ne­nie…

Váš pria­teľ, prí­buzný alebo su­sed pri­šiel na náv­števu, po­ke­cať si.  Ak ste ex­tro­vert alebo am­bi­vert, vsta­nete, aj keď veľmi ne­radi, a ne­ča­ka­nému náv­šetv­ní­kovi ot­vo­ríte. Av­šak, ak pat­ríte do zla­tej sku­pinky in­tro­ver­tov, po­ti­chu ako myška prej­dete k dve­rám a ča­káte, kedy to náv­števa vzdá a po­chopí, že nie ste doma. A vrá­tite sa späť k svojmu čí­ta­niu.

In­tro­verti viac ako často pred­stie­rajú, že nie sú doma. Keď im nie­kto volá, mo­bil ne­z­dvihnú, na správy ne­od­píšu a o tri ho­diny sa ozvú s ospra­vedl­ne­ním, že boli vonku a te­le­fón si za­budli doma. Pri­čom svoje dobre známe štyri steny ne­opus­tili. Ne­mô­žeme to však mať in­tro­ver­tom za zlé. Len upred­nost­ňujú svoju hlučnú my­seľ pred hluč­nými ús­tami zná­mych.

pi­xa­bay.com

In­tro­ver­zia mení ľudí na Toma Cru­isa z Mis­sion Im­pos­sible

Ob­jed­nali ste si nové to­pánky z in­ter­netu – chceli ste sa vy­hnúť pre­da­vač­kám v ob­chode – a ne­tr­pez­livo vy­ze­ráte z okna, kedy vám po­štárka do­ne­sie žltý lís­tok, aby ste čo naj­skôr mohli vy­ra­ziť na po­štu. No presne vo chvíli, kedy pred va­šou schrán­kou za­par­kuje svoj bi­cy­kel, vy­jde z dverí váš otravný su­sed, ktorý sa chce stále roz­prá­vať a vy ho­díte spia­točku. Celú ho­dinu pre­se­díte na sto­ličke pred ok­nom a ča­káte, kedy ko­nečne do­kosí tú trávu a opäť za­le­zie do svojho domu.

Nie je nič hor­šie, ako keď sa vás su­se­dia pý­tajú na deň, zdr­žujú vás a otra­vujú. A me­dzi­tým, čo ex­tro­verti so smie­chom kon­ver­zujú o prí­šer­nom po­časí, in­tro­verti s ďa­le­ko­hľa­dom pre­češú okruh svojho domu a v ob­le­čení, ktoré splýva s oko­lím, sa po­ti­chu vy­tra­tia do práce, školy alebo po ten vy­snený ba­lí­ček.

pi­xa­bay.com

,,Pre­páčte, že meš­kám, mu­sel som sa vy­hnúť zná­memu.”

Už ako malí sme zís­kali aver­ziu voči zná­mym. Naša mama nás vždy zo­brala na pre­chádzku, ale po­tom náhle stretla svoju stra­tenú ka­ma­rátku zo školy a my sme mu­seli nie­koľko ho­dín stáť na jed­nom mieste a v mysli si pred­sta­vo­vať to vy­snené ih­risko.

Väč­šina ex­tro­ver­tov na po­dobné ,,vy­ke­cá­vačky” na­šich mám, za­budla, in­tro­verti si tú traumu do­viedli do svojho sú­čas­ného by­tia. Keď sa vra­cajú z práce alebo zo školy do­mov a ná­ho­dou pred se­bou uvi­dia bý­valú uči­teľku z ma­ter­skej škôlky alebo sta­rého zná­meho, o kto­rom si mys­leli, že už je mŕtvy, rýchlo sa oto­čia, zme­nia smer a vy­dajú sa do­mov úplne inou ces­tou, aj keď o ho­dinu dl­h­šou. Je im jedno koľko im bude tr­vať cesta, hlavne nech ich ni­kto ne­vy­ru­šuje a oni si ne­mu­sia vy­ťa­ho­vať z uší slú­chadlá.

pi­xa­bay.com

Zá­chod je nová ver­zia líš­čej nory

Keď je toho v práci prí­liš a in­tro­ver­tovi ide buc­hnúť hlava z toľ­kých kle­biet a sťaž­ností oko­li­tých ko­le­gov, roz­hodne sa utiecť. No z práce sa tak ľahko ne­dos­tane, preto pre­chá­dza na plán B, a to úkryt. Pod stôl? Do zá­suvky? Za ko­pírku? Na zá­chod!

Zá­chody a kú­peľne bý­vajú často je­diné miesta, kde náj­dete as­poň ne­jaké sú­kro­mie. Za­mknete sa, opriete o chladné kach­ličky, keď tak si oplách­nete tvár. Či už ste v práci alebo v škole, sú fan­tas­tic­kým úkry­tom, lebo ľu­dia vás na nich ni­kdy ne­ot­ra­vujú. Ak teda máte ko­legu či spo­lu­žiaka in­tro­verta a po­tre­bu­jete mu niečo nutne po­ve­dať, viete, kde ho náj­dete. No pre jeho dobro ho rad­šej ne­hľa­dajte.

pi­xa­bay.com

Plný roz­vrh – naj­lepší pria­teľ in­tro­verta

Chcete ísť s in­tro­ver­tom ma kávu alebo do kina? Ach, práve ne­môže, lebo ide ba­bičke na poh­reb? Av­šak, možno je to úplne inak… Buď sa mu na­ozaj stala táto smutná uda­losť, alebo na vás jed­no­du­cho nemá ná­ladu.

Vraví sa, že štu­denti si do­kážu vy­mys­lieť tie naj­lep­šie ospra­vedl­ne­nia a vý­ho­vorky. To však nie je úplne pravda. In­tro­verti sú v tomto za­be­hnutí omnoho lep­šie. Nechcú s vami trá­viť svoj dra­ho­cenný čas, ale nechcú vám ani ub­lí­žiť. Tak si vy­mys­lia tú na­ju­ve­ri­teľ­nej­šiu vý­ho­vorku, aby ste sa ne­ura­zili, a aby oni mohli strá­viť ve­čer po svo­jom.

pi­xa­bay.com

,,Na pre­chádzky cho­dím vý­hradne v stredu ráno za hus­tého dažďa.“

Sú štyri ho­diny ráno a vonku búrka. To strašné po­ča­sie však ni­komu ne­vadí, lebo zo svojho bytu vy­str­čilo nos len sku­točne pár duší, ktoré sú nú­tené ísť do práce a celú cestu sa len sťa­žujú.

Pre in­tro­ver­tov je však čas ísť sa prejsť. Spať šli skoro, ne­mali nič dô­le­žité na práci, všetko stihli, lebo ne­boli vonku s pria­teľmi. Sú plní ener­gie a nad­šení z toho úžas­ného po­ča­sia.

Vonku ni­kto nie je, len raz za čas na­tra­fia na otrá­ve­ného chla­píka. A oni tan­cujú v daždi a uží­vajú si fakt, že ni­koho zná­meho ne­stretnú a ne­budú mu­sieť strá­cať svoj čas s ľuďmi.

pi­xa­bay.com

Umelci v hor­šom slova zmysle

Áno, o in­tro­ver­toch platí, že vy­ni­kajú vo všet­kých for­mách ume­nia, no ich kre­a­ti­vita ko­rení v úplne inom zmysle. Do­kážu prísť hneď na nie­koľko spô­so­bov, ako sa vy­hnúť ľu­ďom, roz­prá­va­niu sa a hlú­pym otáz­kam. Vy­mys­lia všetky rôzne cesty, kto­rými sa nú­tený roz­ho­vor môže ube­rať a spra­via všetko preto, aby k oslo­ve­niu člo­veka došlo až v úpl­nej bez­ná­deji.

Na­prí­klad, pečú čo­ko­lá­dový ko­láč, je ne­skoro, ob­chod je za­vretý a doma sú len oni. Vtedy zrazu zis­tia, že pri vče­raj­šom le­ňo­šení v po­steli s kni­hou zjedli ich kľú­čovú in­gre­dien­ciu – čo­ko­ládu. Ich je­diná mož­nosť je za­klo­pať na dvere su­sede, ktorá rada pe­čie a ešte ne­spí, lebo jej Šlá­ger po­čujú cez stenu, a po­žia­dať ju o po­moc. Av­šak to by zna­me­nalo, že by ju mu­seli oslo­viť. To si rad­šej znova pre­štu­dujú celý re­cept a roz­hodnú sa čo­ko­ládu na­hra­diť va­nil­ko­vým pu­din­gom. Veď aj tak na čo­ko­lá­dový ko­láč ne­mali zrovna chuť.

pi­xa­bay.com

Lep­šia ne­známa ka­via­reň ako ba­rista v hrsti

Me­dzi ob­ľú­bené ak­ti­vity in­tro­ver­tov patrí byť ne­vi­di­teľný. Sú ne­radi, keď ich nie­kto zdraví, ob­jíma, máva im alebo sa na nich usmieva. Naj­rad­šej sú, keď ich ni­kto ne­pozná, keď ni­koho ne­zau­jí­majú. Sú z ľud­ského kon­taktu vy­stra­šení a boja sa, že by si mu­seli na zo­znam svo­jich zná­mych pri­pí­sať ďal­šie mená, pa­mä­tať si ďal­šie na­ro­de­niny a vy­mýš­ľať si ďal­šie množ­stvo vý­ho­vo­riek. Rad­šej ostá­vajú skrytí a ne­zoz­na­mujú sa.

Ak však vo svo­jom okolí majú ka­via­reň alebo ob­chod, do kto­rého kaž­do­denne cho­dia, je pre za­mest­nan­cov ne­možné, aby si ich ne­za­čali vší­mať, prí­padne ne­skôr zdra­viť ich. In­tro­verti po po­dob­nej skú­se­nosti často spa­ni­ká­ria a rad­šej sa vy­dajú do su­per­mar­ketu na dru­hej strane mesta a kávu si spra­via doma.

zdroj: le­ar­ning-mind

Komentáre