Milá bu­dúca ces­to­va­teľka,

pri­prav sa na to, že ťa čaká jedno z naj­väč­ších a naj­lep­ších dob­ro­druž­stiev tvojho ži­vota. Ve­rím, že máš nie­kde v pe­ňa­ženke alebo v prázd­nych stra­nách pasu za­lo­žený po­kr­čený pa­pie­rik, kde sú spí­sané všetky tvoje ces­to­va­teľ­ské túžby a miesta, ktoré by si chcela nav­ští­viť. Mys­lím, že by som ti mohla ušet­riť sakra veľa času a po­ve­dať ti pravdu. Chladnú a sku­točnú, presne tú, ktorú nech­ceš po­čuť.

Foto: thoughtcatalog.com

Foto: thought­ca­ta­log.com

Možno aj ty hľa­dáš od­po­veď na hl­boké, fi­lo­zo­fické otázky typu „čo je mo­jím cie­ľom“, „kto som“ alebo si nie­kde v du­chu ho­vo­ríš „čo to sakra ro­bím so svo­jím ži­vo­tom.“ Ces­to­vať si sa roz­hodla preto, pre­tože ve­ríš, že od­po­vede na tvoje otázky sú ukryté nie­kde v exo­tic­kých ďa­le­kých kra­ji­nách. Tak si zba­lila kufre, na­šet­rila ne­jaké pe­niaze a vy­dala sa hľa­dať od­po­vede. Pre­páč, ale mu­sím po­to­piť tvoju loď ná­dejí, pre­tože od­po­veď na­ozaj ne­náj­deš. Ale ča­som zis­tíš, že to je na tom tá naj­lep­šia vec.

Byť mladá ces­to­va­teľka – šia­lená, spon­tánna a zmä­tená, skú­ša­júca nájsť svoje miesto nie­kde vo veľ­kom svete. Aká lep­šia kom­bi­ná­cia vlast­ností by ťa bez­pečne do­pra­vila do cieľa a späť?

Ob­ra­ciam sa na tých, ktorí tvr­dia, že na­šli od­po­vede, ktoré ľud­stvo hľadá. Za­ne­chajte pro­sím svoje kon­taktné údaje dole v ko­men­tári. Chcem sa opý­tať, ako ste to uro­bili, lebo si mys­lím, že ak aj náj­deš ur­čité od­po­vede, na­ko­niec predsa len náj­deš niečo iné, niečo oveľa zau­jí­ma­vej­šie. Náj­deš otázky. Náj­deš niečo viac, niečo, čo ťa spre­vá­dzalo ce­lou ces­tou. Je to ná­dej.

Do­voľ mi vy­svet­liť to.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
Foto: unsplash.com

Foto: unsp­lash.com

Po týžd­ňoch pre­chá­dzok krás­nymi ulič­kami, nád­her­nou prí­ro­dou, pre­stu­po­va­niach z lie­tadla do lie­tadla, príde čas tvojho ná­vratu do­mov. Len čo prej­deš ter­mi­ná­lom ma­ter­skej kra­jiny, po­be­žíš do ná­ru­čia tých, kto­rých mi­lu­ješ. Doma si dáš ob­ľú­bené py­žamo a ne­cháš hlavu kles­núť do zná­meho van­kúša. A po­tom zrazu únava od­íde tak rýchlo ako prišla. Bu­deš tu le­žať tak, ako si tu le­žala noc pred od­cho­dom, roz­mýš­ľa­júc, že náj­deš od­po­vede na všetky tie otázky, ktoré ti ne­dali spá­vať do ne­sko­rých noč­ných ho­dín.

Bola si si tak istá, že náj­deš od­po­vede. A te­raz, te­raz tu bu­deš le­žať s oveľa väč­šou ko­pou otá­zok než ke­dy­koľ­vek pred­tým, pre­mýš­ľa­júc, ako sa to sakra stalo.

Tvoje myš­lienky zrazu ožijú a ty bu­deš spra­co­vá­vať všetko, čo si vi­dela, ale ne­mala si čas po­cho­piť. Vezmú ťa do Hen­ley, kde si si na­šla ka­mo­šov ta­xi­ká­rov z In­die, ktorí už po­znajú tvoje meno a ve­dia kam ťa od­viesť, alebo sa za­tú­laš do Brigh­tonu, kde si na­ra­zila na gang čer­no­chov. Po­tom sa ocit­neš pod Big Be­nom a ces­tou do­mov si pri­po­me­nieš ten krásny zá­pad slnka nad gol­fo­vým klu­bom. Vtedy si uve­do­míš, že ces­to­va­nie je to, čo ťa na­pĺňa. Tvoj ži­vot je jazda. Každé bo­ok­nu­tie le­tenky uspo­kojí tvoju túžbu po dob­ro­druž­stve.

Foto: unsplash.com

Foto: unsp­lash.com

Ako tu tak le­žíš, spo­mí­naš aj na tie ces­to­va­teľ­ské dni, ktoré ne­boli prí­jemné. Možno si spala nie­kde na sta­nici, možno ťa okradli na trhu vo Viet­name, alebo si zmeš­kala let z Lon­dýna. Bu­deš spo­mí­nať na tie dni, keď si bola sama a na­ozaj ti chý­bal do­mov. Na dni, kedy si si mys­lela, že to bol ko­niec, no niečo vnútri ti ho­vo­rilo, že to bude v po­riadku. 

Iste si spo­mí­naš, že si mala ná­dej. A te­raz si doma, späť vo svo­jej po­steli a uve­do­mu­ješ si, že všetko dobre do­padlo. Si v bez­pečí a možno len preto, že si mala ná­dej.

Keď bu­deš ces­to­vať z miesta na miesto, z kra­jiny do kra­jiny, uvi­díš toľko úžas­ných vecí, ale ne­dú­faj, že náj­deš od­po­vede. Ani ich ne­hľa­daj. Bola by škoda nájsť ich a žiť ži­vot, v kto­rom už nie je zve­da­vosť. Teš sa na nové otázky a hľa­daj ná­dej 🙂

Pra­jem ti bez­pečnú cestu.

Komentáre