Drahá moja ex-kamoška!

Kdesi som raz čítala, že naším životom prechádza veľa ľudí a každý v ňom nechá nejakú stopu.  Jeden je požehnaním a druhý zase trápením. Neviem však, ako by som pomenovala teba, do ktorej skupiny by som ťa zaradila. Ani vo sne by sa mi nesnívalo, že sa to skončí takto. Ešte pred rokom by som dala za teba aj ruku do ohňa. Nuž, doba sa mení a my musíme ísť ďalej. Na otázku čo je s tebou len kývnem rukou, tá ma už netrápi. Boli však časy, kedy by som sa s tebou postavila oproti celému svetu a kričala z plných pľúc, že predsa ty si tá dobrá. Sme asi však úplne odlišné ako som si myslela, ja by som nedokázala podraziť niekoho, kto mi dôveruje a záleží mu na mne. To je asi ten najväčší rozdiel. Cítila som sa ako podrazená, ale  nakoniec som z toho vyšla ako víťaz. Pretože mne zostala jedna dôležitá vec a to môj charakter, ktorý si ty stratila.photo: havingtime.com

Už nie som tou ako kedysi. Nenosím ružové okuliare a snažím sa selektovať. Nie som tým „dieťaťom“, ktoré pre BFF spraví prvé aj posledné. Veď človek sa najlepšie učí na svojich chybách. Už sa nehnevám, lebo viem, že hnev živí ďalšiu nenávisť.

Nikdy by som nemyslela, že sa to všetko takto skončí, verila som, že tu budeš navždy, tak ako ja pre teba. A jedného dňa sa budeme smiať na tom všetkom čo sme zažili, s pohárom bieleho v ruke. Lenže život je vrtkavejší ako to človek čaká.

Rada by som povedala, že na teba zabudnem ako na bývalého frajera. Nie, nie som sentimentálna, len realistická, na tie všetky roky sa nedá zabudnúť.

Nikoho z ničoho neobviňujem a ani nechcem. Ublížila si mi. Strašne si ma sklamala, tak ako nik predtým a dúfam, že už nikto po tebe. Pretože ty si mala v mojom srdci miesto na výslní.

Hovorí sa, že najväčším šťastím v živote je nájsť niekoho, kto ti bude rozumieť aj bez slov, kto bude vidieť smútok za tvojím smiechom. Pri týchto slovách, mám až kŕče v bruchu, pretože naplnenie tých všetkých slov si vo mne realizovala ty. Kde sa ale píše o tej všetkej strate?

Všade okolo sú veci, ktoré mi ťa pripomínajú, zážitky ktoré sa mi vynárajú na každom mieste. Sprvu ma to hnevalo, doslova vytáčalo. To uvedomenie, že si na teba spomeniem a mala som problém z úst vypustiť tvoje meno. Proste som ťa radšej nenazývala. Bola si len ona. A potom prišiel zvrat.

Zrazu som si uvedomila, že po tvojom odchode sa smejem viac a úsmev na mojich perách je žiarivejší. Opadol zo mňa ten stres, ako sa mám na teba pozerať. Bola si ako žuvačka na topánke, ktorá ma pri každom kroku ťahala späť k zemi. A po čase som zložila ružové okuliare a videla realitu, tú ozajstnú triezvu, ktorá niekedy tak pobolieva. 

Priznávam, že ešte na dlhšie zostaneš tou, ktorá vie o mne najviac. Bohužiaľ. Neviem či to práve teba trápilo. To ako si niekoho podrazila a či sa môžeš pozrieť do zrkadla. To už mi je úplne jedno. Ja verím v jednu vec. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. A každého zrada raz dobehne. Mňa to naučilo strašne veľa, lebo slepo dôverovať sa v tejto dobe asi veľmi nevypláca. Niekedy mám chuť zdvihnúť telefón a povedať všetko čo ma trápi, tak ako predtým. Ale už je to za mnou, a tak ako sa zlo zlým opláca, tak mne sa to vráti so všetkými úrokmi za premárnené slzy.

photos: elitedaily.com