Drahá moja ex-ka­moška!

Kdesi som raz čí­tala, že na­ším ži­vo­tom pre­chá­dza veľa ľudí a každý v ňom ne­chá ne­jakú stopu.  Je­den je po­žeh­na­ním a druhý zase trá­pe­ním. Ne­viem však, ako by som po­me­no­vala teba, do kto­rej sku­piny by som ťa za­ra­dila. Ani vo sne by sa mi ne­sní­valo, že sa to skončí takto. Ešte pred ro­kom by som dala za teba aj ruku do ohňa. Nuž, doba sa mení a my mu­síme ísť ďa­lej. Na otázku čo je s te­bou len kýv­nem ru­kou, tá ma už ne­trápi. Boli však časy, kedy by som sa s te­bou po­sta­vila oproti ce­lému svetu a kri­čala z pl­ných pľúc, že predsa ty si tá dobrá. Sme asi však úplne od­lišné ako som si mys­lela, ja by som ne­do­ká­zala pod­ra­ziť nie­koho, kto mi dô­ve­ruje a zá­leží mu na mne. To je asi ten naj­väčší roz­diel. Cí­tila som sa ako pod­ra­zená, ale  na­ko­niec som z toho vy­šla ako ví­ťaz. Pre­tože mne zo­stala jedna dô­le­žitá vec a to môj cha­rak­ter, ktorý si ty stra­tila.friends-fishingphoto: ha­ving­time.com

Už nie som tou ako ke­dysi. Ne­no­sím ru­žové oku­liare a sna­žím sa se­lek­to­vať. Nie som tým „die­ťa­ťom“, ktoré pre BFF spraví prvé aj po­sledné. Veď člo­vek sa naj­lep­šie učí na svo­jich chy­bách. Už sa ne­hne­vám, lebo viem, že hnev živí ďal­šiu ne­ná­visť.

Ni­kdy by som ne­mys­lela, že sa to všetko takto skončí, ve­rila som, že tu bu­deš navždy, tak ako ja pre teba. A jed­ného dňa sa bu­deme smiať na tom všet­kom čo sme za­žili, s po­há­rom bie­leho v ruke. Lenže ži­vot je vrt­ka­vejší ako to člo­vek čaká.

Rada by som po­ve­dala, že na teba za­bud­nem ako na bý­va­lého fra­jera. Nie, nie som sen­ti­men­tálna, len re­a­lis­tická, na tie všetky roky sa nedá za­bud­núť.

Ni­koho z ni­čoho ne­ob­vi­ňu­jem a ani nech­cem. Ub­lí­žila si mi. Strašne si ma skla­mala, tak ako nik pred­tým a dú­fam, že už ni­kto po tebe. Pre­tože ty si mala v mo­jom srdci miesto na vý­slní.

Ho­vorí sa, že naj­väč­ším šťas­tím v ži­vote je nájsť nie­koho, kto ti bude roz­umieť aj bez slov, kto bude vi­dieť smú­tok za tvo­jím smie­chom. Pri týchto slo­vách, mám až kŕče v bru­chu, pre­tože na­pl­ne­nie tých všet­kých slov si vo mne re­a­li­zo­vala ty.Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt end of friendship Kde sa ale píše o tej všet­kej strate?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Všade okolo sú veci, ktoré mi ťa pri­po­mí­najú, zá­žitky ktoré sa mi vy­ná­rajú na kaž­dom mieste. Sprvu ma to hne­valo, do­slova vy­tá­čalo. To uve­do­me­nie, že si na teba spo­me­niem a mala som prob­lém z úst vy­pus­tiť tvoje meno. Proste som ťa rad­šej ne­na­zý­vala. Bola si len ona. A po­tom pri­šiel zvrat.

Zrazu som si uve­do­mila, že po tvo­jom od­chode sa sme­jem viac a úsmev na mo­jich pe­rách je žia­ri­vejší. Opa­dol zo mňa ten stres, ako sa mám na teba po­ze­rať. Bola si ako žu­vačka na to­pánke, ktorá ma pri kaž­dom kroku ťa­hala späť k zemi. A po čase som zlo­žila ru­žové oku­liare a vi­dela re­a­litu, tú ozaj­stnú triezvu, ktorá nie­kedy tak po­bo­lieva. Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt end of friendship

Pri­zná­vam, že ešte na dl­h­šie zo­sta­neš tou, ktorá vie o mne naj­viac. Bo­hu­žiaľ. Ne­viem či to práve teba trá­pilo. To ako si nie­koho pod­ra­zila a či sa mô­žeš po­zrieť do zrkadla. To už mi je úplne jedno. Ja ve­rím v jednu vec. Bo­žie mlyny melú po­maly, ale isto. A kaž­dého zrada raz do­behne. Mňa to na­učilo strašne veľa, lebo slepo dô­ve­ro­vať sa v tejto dobe asi veľmi ne­vyp­láca. Nie­kedy mám chuť zdvi­hnúť te­le­fón a po­ve­dať všetko čo ma trápi, tak ako pred­tým. Ale už je to za mnou, a tak ako sa zlo zlým opláca, tak mne sa to vráti so všet­kými úrokmi za pre­már­nené slzy.

 

pho­tos: eli­te­daily.com

Komentáre