Drahá T.,

vieš, že láskou a Bohom som si nikdy nebol istý. Vieš, že som pred tebou striedal jednu ženu za druhou a že som prežil 4 bezcitné roky.

Áno, sex bol pre mňa ako hra. Dobývanie. Zapísal som si meno ulovenej do svojho denníka a bol som vybavený. Bol som ako posadnutý. Neveril som na romantické vzťahy, myslel som, že existujú len vo filmoch a v knihách.

Vzťahy boli pre mňa príliš zložité. No sex ma stále nejak nenapĺňal. Skúšal som ísť na vec inak. Chcel som spraviť aj z nezáväzného sexu špeciálny zážitok. No nefungovalo to. Stále prázdno.

A potom som ťa stretol. Pár dní potom, ako do môjho zoznamu pribudlo ďalšie meno. No s tebou som tento úmysel z nejakého zvláštneho dôvodu nemal ani sekundu. Bola si presne to úžasné a krásne dievča, o ktorom som hneď vedel, že bolo stvorené pre mňa. Takú totiž stretne muž len raz za život. Ak má šťastie.

Zblížili sme sa, smiali sme sa spolu, milovali sme sa spolu a objavovali svet. Spoznávali sme sa tak hlboko, ako nás nikto iný dovtedy nepoznal.

foto: etsy

Zdieľal som s tebou veci, ktoré som doteraz nepovedal nikomu. A aj keď sme sa rozišli, nikdy sme na seba nedali dopustiť a aj 6 mesiacov po rozchode sme akoby stále spolu. Pamätáš si tú noc 3 dni po našom rozchode, keď som sa neskoro v noci zastavil cestou z pracovného výjazdu a stáli sme neďaleko tvojho domu? Pobozkal som ťa, ako som ťa nikdy predtým nepobozkal. Vieš prečo si pamätám tú noc? Pretože jeden bez druhého sme sa obaja potápali a v perách toho druhého sme v tej chvíli našli kyslík tak potrebný pre život.

To, čo nasledovalo, boli najťažšie mesiace môjho života. Vieš, že som sa trápil. Vieš, že som bol 5 mesiacov v ťažkej depresii. Nebolo to len tebou, veľmi dobre poznáš ďalšie dôvody mojich trápení. No stratiť ťa bola najťažšia vec v mojom živote. Naučil som sa, čo je to skutočne zlomené srdce. Naučil som sa, že depresia nie je len o smutnom človeku, ale skutočne zlý duševný stav, z ktorého niet úniku. Objavoval som najťažšie zákutia svojej mysle a pripustil si veci, pred ktorými som sa tak dlho skrýval. A za to všetko ti ďakujem. Ponoril som sa do tmy a tam som sa naučil, ako vytvoriť svetlo.

Pomohla si mi vstať, keď bolo najhoršie. Naučila si ma spomaliť vo všetkých aspektoch môjho života, keď som to vo svojom spontánnom živote najviac potreboval. Naučila si ma, že aby som sa naučil bežať, musím sa najskôr naučiť chodiť.

Mohol by som celé hodiny písať o tom, aká nádherná si a ako sa bojím, že dotyk mojej ruky najbližšie už nebudeš opätovať. Radšej ale napíšem, že si tá najláskavejšia osoba, akú som kedy stretol.

Ďakujem, si mi inšpiráciou. Inšpirovala si ma vstať a reálne niečo začať robiť. Ďakujem za trpezlivosť, ktorú si so mnou mala. A ďakujem že si pri mne bola vždy, keď som mal pocit, že si ťa nezaslúžim.

Často si mi pripomínala báseň Paradoxon od Emila Boleslava Lukáča. Nikdy som sa s ňou nestotožnil. Neviem milovať menej. No myslím, že teraz, keď som od teba presne 7200 kilometrov, začínam rozumieť. Sme ako puzzle. Naša láska nebola stvorená preto, aby bola jednoduchá. Potrebujeme poskladať jednotlivé dieliky a až konečne do seba všetko zapadne, budeme môcť byť šťastní a opäť spolu.

Milujem ťa, pretože si mi zmenila život. A aj keď si na druhej strane sveta, ja sa vrátim. A pomôžeme si navzájom nájsť cestu do tých našich vysnívaných lepších zajtrajškov.

foto: Maja