Drahá T.,

vieš, že lás­kou a Bo­hom som si ni­kdy ne­bol istý. Vieš, že som pred te­bou strie­dal jednu ženu za dru­hou a že som pre­žil 4 bez­citné roky.

Áno, sex bol pre mňa ako hra. Do­bý­va­nie. Za­pí­sal som si meno ulo­ve­nej do svojho den­níka a bol som vy­ba­vený. Bol som ako po­sad­nutý. Ne­ve­ril som na ro­man­tické vzťahy, mys­lel som, že exis­tujú len vo fil­moch a v kni­hách.

Vzťahy boli pre mňa prí­liš zlo­žité. No sex ma stále ne­jak ne­na­pĺňal. Skú­šal som ísť na vec inak. Chcel som spra­viť aj z ne­zá­väz­ného sexu špe­ciálny zá­ži­tok. No ne­fun­go­valo to. Stále práz­dno.

A po­tom som ťa stre­tol. Pár dní po­tom, ako do môjho zo­znamu pri­budlo ďal­šie meno. No s te­bou som tento úmy­sel z ne­ja­kého zvlášt­neho dô­vodu ne­mal ani se­kundu. Bola si presne to úžasné a krásne dievča, o kto­rom som hneď ve­del, že bolo stvo­rené pre mňa. Takú to­tiž stretne muž len raz za ži­vot. Ak má šťas­tie.

Zblí­žili sme sa, smiali sme sa spolu, mi­lo­vali sme sa spolu a ob­ja­vo­vali svet. Spoz­ná­vali sme sa tak hl­boko, ako nás ni­kto iný do­vtedy ne­poz­nal.

foto: etsy

Zdie­ľal som s te­bou veci, ktoré som do­te­raz ne­po­ve­dal ni­komu. A aj keď sme sa roz­išli, ni­kdy sme na seba ne­dali do­pus­tiť a aj 6 me­sia­cov po roz­chode sme akoby stále spolu. Pa­mä­táš si tú noc 3 dni po na­šom roz­chode, keď som sa ne­skoro v noci za­sta­vil ces­tou z pra­cov­ného vý­jazdu a stáli sme ne­ďa­leko tvojho domu? Po­boz­kal som ťa, ako som ťa ni­kdy pred­tým ne­po­boz­kal. Vieš prečo si pa­mä­tám tú noc? Pre­tože je­den bez dru­hého sme sa obaja po­tá­pali a v pe­rách toho dru­hého sme v tej chvíli na­šli kys­lík tak po­trebný pre ži­vot.

To, čo na­sle­do­valo, boli naj­ťaž­šie me­siace môjho ži­vota. Vieš, že som sa trá­pil. Vieš, že som bol 5 me­sia­cov v ťaž­kej dep­re­sii. Ne­bolo to len te­bou, veľmi dobre po­znáš ďal­šie dô­vody mo­jich trá­pení. No stra­tiť ťa bola naj­ťaž­šia vec v mo­jom ži­vote. Na­učil som sa, čo je to sku­točne zlo­mené srdce. Na­učil som sa, že dep­re­sia nie je len o smut­nom člo­veku, ale sku­točne zlý du­ševný stav, z kto­rého niet úniku. Ob­ja­vo­val som naj­ťaž­šie zá­ku­tia svo­jej mysle a pri­pus­til si veci, pred kto­rými som sa tak dlho skrý­val. A za to všetko ti ďa­ku­jem. Po­no­ril som sa do tmy a tam som sa na­učil, ako vy­tvo­riť svetlo.

Po­mohla si mi vstať, keď bolo naj­hor­šie. Na­učila si ma spo­ma­liť vo všet­kých as­pek­toch môjho ži­vota, keď som to vo svo­jom spon­tán­nom ži­vote naj­viac po­tre­bo­val. Na­učila si ma, že aby som sa na­učil be­žať, mu­sím sa naj­skôr na­učiť cho­diť.

Mo­hol by som celé ho­diny pí­sať o tom, aká nád­herná si a ako sa bo­jím, že do­tyk mo­jej ruky najb­liž­šie už ne­bu­deš opä­to­vať. Rad­šej ale na­pí­šem, že si tá naj­lás­ka­vej­šia osoba, akú som kedy stre­tol.

Ďa­ku­jem, si mi in­špi­rá­ciou. In­špi­ro­vala si ma vstať a re­álne niečo za­čať ro­biť. Ďa­ku­jem za tr­pez­li­vosť, ktorú si so mnou mala. A ďa­ku­jem že si pri mne bola vždy, keď som mal po­cit, že si ťa ne­za­slú­žim.

Často si mi pri­po­mí­nala bá­seň Pa­ra­do­xon od Emila Bo­le­slava Lu­káča. Ni­kdy som sa s ňou ne­sto­tož­nil. Ne­viem mi­lo­vať me­nej. No mys­lím, že te­raz, keď som od teba presne 7200 ki­lo­met­rov, za­čí­nam roz­umieť. Sme ako puzzle. Naša láska ne­bola stvo­rená preto, aby bola jed­no­du­chá. Po­tre­bu­jeme po­s­kla­dať jed­not­livé die­liky a až ko­nečne do seba všetko za­padne, bu­deme môcť byť šťastní a opäť spolu.

Mi­lu­jem ťa, pre­tože si mi zme­nila ži­vot. A aj keď si na dru­hej strane sveta, ja sa vrá­tim. A po­mô­žeme si na­vzá­jom nájsť cestu do tých na­šich vy­sní­va­ných lep­ších zaj­trajš­kov.

foto: Maja

Komentáre