Ži­jeme v tzv. kon­zum­nej dobe, čo zna­mená, že ak sa nám po­kazí na­prí­klad v do­mác­nosti ne­jaký spot­re­bič, je vý­hod­nej­šie kú­piť nový, ako za­pla­tiť opravu. Bo­hu­žiaľ sme si tento zvyk za­čali pre­ná­šať aj do vzťa­hov- ča­sto­krát príde prvý prob­lém a hups, nie si ten pravý, ideme každý inou ces­tou.

Po­tom sa utie­kame k ta­kým plyt­kým „vzťa­hom“ typu ka­ma­rát­stva s vý­ho­dami, pre­tože nech­ceme rie­šiť ne­jaké kon­flikty, vý­meny ná­zo­rov, či kom­pro­misy. Mys­líme si, že takto to stačí. Ale niečo také nás ni­kdy ne­bude úplne na­pĺňať. A ak áno, tak len ob­me­dzený čas.

Mys­líš si však, že v mi­nu­losti hádky me­dzi par­tnermi ne­boli? Stále márne hľa­dáš toho „do­ko­na­lého“ s kto­rým si sad­neš tak, že všetky ná­zory bude mať ako ty?

Prob­lémy mu­síme rie­šiť, nie od nich ute­kať. Prob­lémy ne­zmiznú, ak sa s da­ným člo­ve­kom roz­ídeme- ob­ja­via sa aj v ďal­šom a ďal­šom vzťahu, možno v inej forme, ale ob­ja­via- až po­kým ich ne­vy­rie­šime.

Ur­čite si už po­čula, že vo vzťahu je naj­dô­le­ži­tej­šia ko­mu­ni­ká­cia. A sama ur­čite vieš, že s chla­pom sa nie vždy dá po­roz­prá­vať ako s ka­moš­kou, že toto a toto ma trápi. Je málo chla­pov, ktorí sa budú chcieť roz­prá­vať a od­ná­šať si niečo z ta­ké­hoto dia­lógu. Je to preto, lebo sa cí­tia pod tla­kom. A my ženy ešte k tomu rady pri­dá­vame slzy a iné emočné útoky. Fakt si mys­líš, že s chla­pom nič ne­robí, keď sa mu pra­vi­delne rozp­la­češ, že už s ním ne­vlá­dzeš? Ne­máš po­cit, že to, že ťa na­zve „hys­ter­kou“ je len ne­jaká zás­terka? Mys­líš, že jeho ne­po­ni­žuje po­cit, že ne­do­ká­zal svoju prin­cez­ničku uro­biť šťast­nou? Nie­len ho tým zní­žiš, ale po ňom ešte aj po­du­peš. A to chceš? Ne­máme byť s par­tne­rom na rov­na­kej úrovni?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
zdroj: unsp­lash.com

Preto mu­síme viesť roz­ho­vor bez akých­koľ­vek emo­ci­onál­nych za­far­bení. A ide­álne je, ne­vy­be­rať si čas, kedy náš drahý príde una­vený z práce, za­pne te­le­ví­zor a je šťastný, že exis­tuje. A nie je ani správne ho vy­stre­so­vať ve­tou „mu­síme sa po­roz­prá­vať.“ Čo tak ho po­zvať a spra­viť ve­čeru, po­kojne si sad­núť, najprv sa na­jesť (láska ide predsa cez ža­lú­dok), spý­tať sa aký mal deň, ne­chať ho vy­dých­nuť, a až po­tom spus­tiť, čo sa deje. Muži ob­čas ani ne­majú tu­še­nia, že sa niečo deje. Preto na­vrhu­jem, najprv si to sama v sebe zrov­nať ešte pred de­ba­tou, čo vlastne ideme vy­rie­šiť. A ne­ťa­hajme do toho už vy­rie­šené veci, alebo tiež si­tu­ácie, ktoré rie­še­nie ne­majú- neú­točme naňho mi­nu­los­ťou, ako to my ženy máme vo zvyku.

Tak, už vieme, čo kon­krétne mu chceme zde­liť, z čoho máme po­cit, že nek­lape, a jasne mu to po­dáme. Bez hra­nia na city alebo vý­či­tiek. Môžme do­konca na­vr­hnúť rie­še­nie. Hľa­dajme ces­tičky, ne­buďme tvrdo­hlavé, ško­díme tým samé sebe a na­šim par­tner­stvám.

Väč­šina ľudí tak či tak re­a­guje skôr na činy, ako na slová. Kedy si na­po­sledy ty niečo pre ten vzťah uro­bila? Áno viem, ro­bíš preňho všetko, aj to všetko ty ťa­háš. Ale ne­ho­vor mi, že ak vy­mys­líš ne­jaký prog­ram (sa­moz­rejme nie keď je dô­le­žitý zá­pas, alebo je už do­hod­nutý s ka­mošmi), ktorý bude vás oboch ba­viť (čiže žiadne be­ha­nie po ob­cho­doch, to si ne­chaj na čas s ka­moš­kou), že by vás to ne­spo­jilo.

Keď sme už pri tom spá­janí, kedy si sa ko­nečne s ním úp­rimne za­smiala? Kedy ste sa spolu bláz­nili, vy­vá­dzali, jed­no­du­cho sa za­bá­vali? Sama vieš, že chlap po­tre­buje ve­dieť, že jeho par­tnerka je s ním šťastná. Ale ako to má na tebe vi­dieť, keď si stále mĺkva? Po­vedz si, že te­raz sa oňho bu­deš viac zau­jí­mať, sú­stre­diť sa na tie pekné veci a prob­lémy ne­cháš doma. Vzťah je predsa taký útek z re­a­lity, kam sa cho­díme od­re­a­go­vať a vzliet­nuť od kaž­do­den­ných prob­lé­mov. Tak mu ukáž, že to môže byť ako na za­čiatku, že sa môžte ne­vinne dráž­diť a pro­vo­ko­vať. Do­ká­žeš to, len mu ukáž, že je pre Teba dô­le­žitý.

A ešte jedna myš­lienka na zá­ver : „Ne­mô­žeš za­sa­diť hrušky a zbie­rať ja­blká“ – mu­síš mu vy­sie­lať lásku, aby si ju do­stala späť! 🙂 Tak šup, na­hoď úsmev a ve­nuj ho jemu, presne tak, ako keď si ho vi­dela pr­vý­krát.

Komentáre