Ahoj! Neviem ako ty, ale tieto posledné mesiace, a hlavne december, sú pre mňa mesiace, kedy si uvedomujem najviac jednu vec. Takú jednoduchú a predsa dôležitú realitu. Si pripravená? No dobre teda, nebudem ťa tak dlho naťahovať.
Uvedomujem si, aké mám obrovské šťastie, že tá najbližšia rodina je zdravá a môžem byť s ňou v týchto mesiacoch. Máme taký pekný zvyk s rodičmi, že každé Vianoce sme raz u jedných a raz u druhých starkých. Tá najbližšia rodina je celá pokope.
Skutočne si oveľa viac počas tohto obdobie uvedomujem, že mám šťastie. Veď niekto ani len starkých nepoznal a ja môžem s nimi tráviť čas vtedy, kedy chcem. Vidieť ich úsmev, keď prídem na návštevu alebo cítiť v ich pohľade vďačnosť, keď im pomôžem.
Pre mňa je to úžasný pocit.
Nepoznám asi lepší pocit ako ten, keď viem, že im môžem pomôcť a zároveň stráviť čas práve s ľuďmi, ktorí sú mojou neodmysliteľnou súčasťou. Súčasťou môjho života a zároveň tvorcami mojej osobnosti. Áno, rodičia ma vychovali, ale starkí, tí mi dali niečo iné a predsa nesmierne dôležité.
Išlo o druh lásky, ktorý pocítiš len od nich. Ten pocit, keď ti len tak dajú lízanku alebo ťa zoberú na zmrzlinu. Viem, hraničí to vždy s rozmaznávaním, no dovolím si tvrdiť, že u mňa to tak nebolo. Nikdy to nepreháňali, no vždy som si to vážila. Ako dieťa som počúvala so zatajeným dychom, ako sa starkí dali po 3x dokopy. To je čo?
Ako si museli vytrpieť nástrahy osudu a hlavne rodín. Ten príbeh poznám naspamäť, no stále ho milujem. A vždy, vždy, keď si na to spomeniem, zamrzí ma, v akej dobe žijem ja. Áno možno mali aj oni len šťastie. To sa nedozviem …
Takej láske ma však naučili práve oni. Odovzdali mi bezpodmienečnú a bezhraničnú lásku. Alebo „návod“ k nej? Neviem, nazvi si to, ako len chceš. No jedno viem. Som im nesmierne vďačná za ich lásku, ich čas, ich podporu. Aj za „vyhrešenie“, keď som utiekla sánkovať sa. Aj vďaka nim som, kým som, a za to im patrí obrovské ďakujem. Nie len počas Vianoc. Po celý môj život!
