Tento týždeň bol pre mňa iný, ako ostatné. Momentálne som v Lotyšsku, v hlavnom meste Riga, na Erasme a keďže sa tu stretávam s rôznymi ľuďmi, príbehmi a zážitkami, bola by škoda nepodeliť sa o to s Vami.

Ak mám byť úprimná, tento týždeň bol pre mňa z hľadiska sebapoznania, no zároveň sebadeštrukcie asi najhorší za posledné obdobie, ak nie aj celkovo za život. Určite to poznáte. Na jednej strane spoznávate samých seba, nejaké otázky si vo svojej hlave vyriešite, no odrazu neviete kto ste, začnete byť nervózni sami zo seba, strácate sa a rozmýšľate nad svojim životom. Je vlastne jedno, že deň predtým ste zažili niečo pekné a hodnotné, jednoducho niektoré dni aj na krásnych miestach s dobrými ľuďmi sú akési pochmúrne a nie moc radostné. Ale to je v poriadku.

Budem k Vám v tomto článku úprimná. Nikdy som nemala chuť klamať ľuďom, ktorí ma čítajú a dávať im plané nádeje na veci, ktoré nie sú reálne. Áno, som trochu idealista, snažím sa vidieť svet inými očami, ale občas jednoducho prídu do Vášho života momenty, kedy svet vidíte nahý. Nemá žiadne pozlátko, nič navyše. Je nahý a pravdivý. Vysporiadať sa s ním je naozaj ťažké. Na jednej strane zažívate krásne okamihy s ľuďmi, ktorých máte radi, ale odrazu príde niekto alebo niečo, čo zmení Váš pohľad na život, zmení Vaše presvedčenia a vy len rozmýšľate, kto vlastne ste. Ste dobrý človek? A čo ak nie? Čo ak len príliš súdite, ste príliš materialistický a vlastne aj tak trochu egoistický? Viem, pýtam sa Vás ťažké otázky a vy len čítate s divným výrazom na tvári, čo sa zase snažila tá Švercelová povedať. Avšak ak zažijete rôzne silné momenty za krátky čas, Váš pohľad sa zmení a Vy už nikdy nebudete takí, ako predtým.