Tento týž­deň bol pre mňa iný, ako os­tatné. Mo­men­tálne som v Lo­tyš­sku, v hlav­nom meste Riga, na Erasme a keďže sa tu stre­tá­vam s rôz­nymi ľuďmi, prí­behmi a zá­žit­kami, bola by škoda ne­po­de­liť sa o to s Vami.

Ak mám byť úp­rimná, tento týž­deň bol pre mňa z hľa­diska se­ba­poz­na­nia, no zá­ro­veň se­ba­deš­truk­cie asi naj­horší za po­sledné ob­do­bie, ak nie aj cel­kovo za ži­vot. Ur­čite to po­znáte. Na jed­nej strane spoz­ná­vate sa­mých seba, ne­jaké otázky si vo svo­jej hlave vy­rie­šite, no od­razu ne­viete kto ste, za­čnete byť ner­vózni sami zo seba, strá­cate sa a roz­mýš­ľate nad svo­jim ži­vo­tom. Je vlastne jedno, že deň pred­tým ste za­žili niečo pekné a hod­notné, jed­no­du­cho nie­ktoré dni aj na krás­nych mies­tach s dob­rými ľuďmi sú akési po­chmúrne a nie moc ra­dostné. Ale to je v po­riadku.

Bu­dem k Vám v tomto článku úp­rimná. Ni­kdy som ne­mala chuť kla­mať ľu­ďom, ktorí ma čí­tajú a dá­vať im plané ná­deje na veci, ktoré nie sú re­álne. Áno, som tro­chu ide­a­lista, sna­žím sa vi­dieť svet inými očami, ale ob­čas jed­no­du­cho prídu do Vášho ži­vota mo­menty, kedy svet vi­díte nahý. Nemá žiadne po­zlátko, nič na­vyše. Je nahý a prav­divý. Vy­spo­ria­dať sa s ním je na­ozaj ťažké. Na jed­nej strane za­ží­vate krásne oka­mihy s ľuďmi, kto­rých máte radi, ale od­razu príde nie­kto alebo niečo, čo zmení Váš po­hľad na ži­vot, zmení Vaše pre­sved­če­nia a vy len roz­mýš­ľate, kto vlastne ste. Ste dobrý člo­vek? A čo ak nie? Čo ak len prí­liš sú­dite, ste prí­liš ma­te­ria­lis­tický a vlastne aj tak tro­chu ego­is­tický? Viem, pý­tam sa Vás ťažké otázky a vy len čí­tate s div­ným vý­ra­zom na tvári, čo sa zase sna­žila tá Šver­ce­lová po­ve­dať. Av­šak ak za­ži­jete rôzne silné mo­menty za krátky čas, Váš po­hľad sa zmení a Vy už ni­kdy ne­bu­dete takí, ako pred­tým.

flickr.com

Chcela by som Vám odo­vzdať niečo, čo som sa na­učila za tento týž­deň. Bez zby­toč­ných omá­čok a pre­mo­ti­vo­va­ných slov. Chcem Vám odo­vzdať niečo, čo som si pre­čí­tala, čo ma po­te­šilo, utvr­dilo s ná­zo­roch a v nie­kto­rých mo­men­toch aj po­mohlo. Nech sa páči.

Jed­ného dňa sa zo­bu­díš o 11:30, vedľa lásky svojho ži­vota, uro­bíš si ka­kao a pa­la­cinky a všetko bude v po­riadku.

Nočný vzduch, dobrý roz­ho­vor, ciga a ob­loha plná hviezd – to sú ne­uve­ri­teľne krásne chvíle.

Keď nie­koho stra­tíš, ale pri­tom si na­šiel seba, vy­hral si.

Každý ďalší le­vel tvojho ži­vota si bude vy­ža­do­vať tvoje iné ja.

Nech­cem, aby os­tatní ľu­dia roz­ho­do­vali o tom, kto som. Chcem o tom roz­hod­núť sama.

Ostaň verný sebe sa­mému. To je dô­le­žité. Uve­do­miť si, kto si a dr­žať sa toho.

Je po­trebné, aby sme za­žili aj nie pekné chvíle. Ako by sme si po­tom mohli vá­žiť tie krásne oka­mihy?

Komentáre