Ešte stále máš zi­mom­riavky z toho, ako sa ťa do­tý­kal. Ešte stále tvoje srdce za ním ža­lostne plače. Áno, plače. Trhá sa. Láme sa na mi­lión kús­kov. Umiera.

Ne­ho­vo­rím, že si ne­šťastná, veď sa usmie­vaš … ale vieš, že sa niečo zme­nilo.

Me­dzi vami. Me­dzi te­bou a ním.

Vždy si na neho spo­me­nieš. Cho­díte po rov­na­kých ces­tách, dý­chate rov­naký vzduch a ty ešte pre­mýš­ľaš, či má tvoj dar­ček, ktorý si mu dala na na­ro­de­niny.

Mi­lo­vala si ho. Bol to on, ten pravý. Mi­lo­vala si ho so všet­kými chy­bami, ktoré mal a pod­po­ro­vala si ho vo všet­kom čo ro­bil, hoci sa ti to ne­poz­dá­valo. 

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
zdroj: pe­xels.com

Mi­lo­vala si na ňom to, že sa ve­del sprá­vať ako gen­tle­man. Ako ti pri­nie­sol ruže alebo po­ve­dal, že si nád­herná, aj keď si bola od­ma­ľo­vaná. Mi­lo­vala si vaše spo­ločné vý­lety a fi­lo­zo­fo­va­nie o ži­vote. Mi­lo­vala si jeho vôňu. Bu­deš vždy mi­lo­vať to, ako vo­ňal. Mi­lo­vala prek­va­pe­nia. Ne­ča­kané ob­ja­tia, bozky na ulici, nočné pre­chádzky mes­tom, vaše le­ňo­še­nie v po­steli, vaše do­be­ra­nie sa …

V mysli máš len to, ako tu bol na­po­sledy. Se­del na tvo­jej po­steli a vy ste po­ze­rali film. Nudný. Ale s ním veci na­be­rali na ob­rát­kach.  Te­raz tvoj van­kúš vo­nia ako on. Je zvláštne, ako si ho vieš do­ko­nale pred­sta­viť. Vieš si pre­sta­viť tie jeho plavé vlasy, ne­smierne uhľo­vo­sivé oči a pre­ni­kavý po­hľad.

On ťa chá­pal. Smial sa na tvo­jom čier­nom hu­more a pá­čila sa mu tvoja šia­le­nosť. 

zdroj: unsp­lash.com

Vieš, že tú fotku, ktorú máš v mo­bile aj tak po čase vy­ma­žeš. Po­ze­ráš sa na ňu stále. Boli ste tak šťastní. Do­slova vám tá ra­dosť sr­šala z tváre. No vieš, kde je chyba, že on sa ni­kdy o va­šom vzťahu po­riadne ne­vy­jad­ril. A tak na­stal ko­niec. Pre­tože každá roz­právka raz končí. Tvoje slzy do­pa­dajú na chod­ník, po kto­rom krá­čaš a za­čneš si vší­mať re­a­litu. To, že mu­síš v knihe pre­to­čiť stranu, aby mohlo prísť niečo iné. Kraj­šie, nové, lep­šie.

Pre­tože on sa ťa bál ľú­biť. Na­ozaj. Bol to len zba­be­lec, pre­tože po­znal silu tvo­jej lásky. Ve­del, že si prí­liš. Že ho ľú­biš až prí­liš. Tu je tá pravda. Nie­kedy ne­treba tla­čiť na pílu. Dať ve­ciam, a hlavne láske, čas. Milá moja, nič nejde na silu. Ne­do­nú­tiš nie­koho, aby ťa mi­lo­val. Nie­kedy sa ti láska musí vzdia­liť …

zdroj: unsp­lash.com

… aby do­zrela. Aby sa z ba­bel­cov stali hr­di­no­via. Aby nás mohli nie­ktorí ľu­dia mi­lo­vať. Aby sa na­učili ľú­biť hrdé a silné ženy, pre­tože slabí muži by ne­ve­deli, čo majú so sil­nou že­nou ro­biť. Ty moja milá, si bola pre neho veľké sú­sto. Po­tre­bu­ješ nie­koho s tem­pe­ra­men­tom. Nie­koho, kto by sa ťa ne­bál ľú­biť. Ce­lou svo­jou si­lou. Aby sa ťa ne­bál ľú­biť až prí­liš.

On príde. 

Daj tomu čas.

Ne­chaj lásku do­zrieť. 

A raz príde nie­kto, kto ťa ob­jíme tak silno, že tvoje zlo­mené srdce sa za­hojí. 

Komentáre