Ľudia si mysli, že ma poznajú, no nikto z nich tu so mnou nebol v tých najhorších časoch. Nikto z vás mi nevidí do mysle, vidíte len to, čo vám dovolím. Každý máme svoje tajomstvá, no ja by som to nazvala akýmsi ,,pudom“ sebazáchovy. Máme strach, že keď niekomu ukážeme svoju pravú tvár, zavrhne nás.
Presne o tom sú sociálne siete. Ukazujeme na nich svoj vysnívaný život bez akýchkoľvek negatív. Týmito klamstvami však nikdy nič nevyriešime, tak prečo to robíme? Máme strach, že by nás ľudia nemali radi takých, akí v skutočnosti sme?
Dovoľujeme si súdiť iných, len podľa vonkajšieho obalu. Súdime sa navzájom bez toho, aby sme sa spoznali. Nikto si predtým než vypustí z úst slová neuvedomí, aké môžu mať následky. Súdime ľudí, ktorí sa len bránia skutočnej realite, nechcú totiž znášať všetky negatívne poznámky, radšej ostanú vo svejej komfortnej zóne, v ktorej sa ich všetky názory nedotknú.
Tak sa ťa pýtam, či práve robíš niečo preto, aby nás nesúdili tí, ktorí na to nemajú právo. Pretože v jednote je sila, skús prestať súdiť ostatných a namiesto toho ich spoznaj. Všetci si vyberáme akým chceme byť človekom, tak skús byť takým, na ktorého sa budú môcť spoľahnúť a spomínať v dobrom.
