Počas tvojho života ti doň vstúpi množstvo ľudí. Kamaráti zo škôlky, prvé lásky, spolužiaci, susedia, priateľky, kolegovia, … kým s niektorými to bude vzťah už navždy, s inými prežiješ isté životné obdobie a dáte si zbohom.
Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Je to zvláštny kolobeh života. Poznáš sa s niekým, s kým tráviš množstvo času, bavíte sa, rozprávate sa, a o pár rokov sa ledva pozdravíte na ulici. Ako je možné, že ste pre seba už cudzinci? Prečo sú niektorí ľudia v našom živote iba na chvíľu?
V každom časovom úseku tvojho života totiž potrebuješ iných ľudí. Sú tam pre teba preto, aby ťa niečo naučili. Ukážu ti nový smer, pohľady, zažiješ s nimi veci, ktoré ostanú navždy v spomienkach. A možno aj sklamali. Ale aj to ťa niečo naučilo – že nie všetko je fér a veriť nemôžeš hocikomu. Sú to životné lekcie, ktoré si so sebou vezmeš do budúcnosti. Niekto do tvojho života prišiel, dal ti lekciu a ty vyučená kráčaš po svojej ceste ďalej.
Keď sa po čase stretnete, pozdravíte sa a idete ďalej. Každého zavial osud iným smerom, no na chvíľu boli vaše životy prepojené. Ak by však títo ľudia z tvojho života neodišli, nikdy by si nestretla nových. Keď by si nezistila, že so svojou kamoškou máte rozdielne pohľady na svet, nikdy by si nestretla tú, ktorá ti rozumie viac. Ak by si ostala s prvým frajerom, ktorého si kedysi mala, nikdy by si nezistila, že vo vzťahoch sa veci dajú robiť aj inak. A keby si nešla na školu, nespoznala by si ľudí, ktorí sú ti svojimi záujmami tak blízki.
Niektorí ľudia do tvojho života jednoducho nepatria. Sú v ňom len na chvíľu, aby nám niečo odovzdali. Je len na tebe, čo si od nich vezmeš. Či to bude dobré alebo zlé, buď za to vďačná.
