Nie som typ, ktorý sa vzdáva. Bo­ju­jem do po­sled­nej chvíle a slovo pre­hra ne­po­znám. Av­šak za po­sledné me­siace boli moje naj­čas­tej­šie slová ako: „ne­do­ká­žem to, kon­čím

Cí­tila som hrozne. Akoby som ani ne­žila. Len som pre­ží­vala po­maly idúce dni. Každý nový deň som niesla hor­šie a hor­šie. Že­lala som si od­ísť, za­bud­núť na tú úz­kosť. Zni­čiť všetku bo­lesť. Do­ká­zať dru­hým, že všetko zvlád­nem a tie vý­zvy, ktoré mi ži­vot dá­val každú chvíľu budú pre mňa ma­lič­kosti. Chcela som toho veľa. Išla som na do­raz svo­jich síl a stále toho málo.

thought­ca­ta­log.com

Ur­čite to po­znáš aj ty, drahá. Ten hrozný po­cit, kedy už ne­vlá­dzeš na nič re­a­go­vať. Cí­tiš sa slabá, bez ener­gie. Rozp­lače ťa snáď všetko možné. Mala by si ve­dieť, že nie si v tom sama.

Mys­lela som, že zni­čím všetko čoho sa dot­knem. No na­priek všet­kému som po­kra­čo­vala ďa­lej. Smiala sa, cho­dila som s ka­ma­rát­kami von, trá­vila čas s ro­di­nou a viedla svoj „per­fektný“ ži­vot ďa­lej. Svetu som uka­zo­vala tvár ne­bo­jác­nej ženy, ktorá cie­ľa­ve­domo ide za svo­jím snom. Hm, lenže. Aký sen som na­ozaj mala? Byť s očiach dru­hých oso­bou, kto­rou som ni­kdy na­ozaj ne­bola? Alebo byť sama se­bou?

Po­maly som za­bú­dala, kto v sku­toč­nosti som. Ne­chá­pala som, prečo ro­bím veci, ktoré som nech­cela ro­biť. Stále som si ho­vo­rila, aká som slabá, ako nič ne­do­siah­nem. Do­konca to za­šlo až k tomu, že som zú­falo se­dela na po­steli a pla­kala. Ho­dinu možno aj dve. Od­há­ňala som od seba ľudí, ktorí mi chceli po­môcť.

Raz mi nie­kto po­ve­dal: „Ne­spoz­ná­vam ťa. Toto nie si ty. Prečo si mys­líš, že to ne­z­vlád­neš? Prečo sa pod­ce­ňu­ješ? Ni­kdy si ta­káto ne­bola. No tak, vzchop sa a poď ďa­lej! ŽI!“

Čo mys­líš drahá? 
Zo dňa na deň som sa vzdala všet­kých ná­ro­kov, ktoré na mňa oko­lie kládlo. Pri­pus­tila som, že aj pre­hra je nie­kedy je­diná mož­nosť. Prob­lémy som rie­šila úplne inak. S nad­hľa­dom a hlavne v po­koji. Pre­stala som sa báť bu­dúc­nosti a uží­vala si prí­tom­nosť. Vý­zvy som brala tak, že ako prišli, tak aj od­ídu. A hlavne.. Už ni­kdy ne­up­red­nost­ním po­treby iných pred mo­jimi. A tak som toho do­ká­zala zniesť oveľa viac ako som si mys­lela.

tum­blr.com

A te­raz tu pí­šem tieto riadky. Prav­de­po­dobne si klikla na tento člá­nok kvôli tomu, aby som ti po­ra­dila ako zniesť ko­pec prob­lé­mov na­raz. Mô­žem ti po­ve­dať len toľko, aby si ni­kdy o sebe ne­po­chy­bo­vala a spo­ma­lila. Do­ká­žeš toho zniesť veľa. Av­šak všetko chce svoj čas.

Viem aké dô­le­žité je pre teba po­čuť od nie­koho, ako veľmi ti verí. Máš v sebe toľko po­chyb­ností, ale pa­mä­taj si. Po­kiaľ TY niečo na­ozaj chceš, zvlád­neš to. A je jedno koľko pre­ká­žok na­stane. Ty to zvlád­neš. Ve­rím ti drahá! <3

Komentáre