Ľudia do nášho života prichádzajú, a väčšina z neho časom aj odíde. Je to kolobeh, ktorý sa nedá zastaviť. Každý si žije svoj život a ide svojím smerom, aj keď to znamená, že sa ten smer odlišuje od toho, kam mieria ľudia, ktorých miluješ.
Spoznávaš ľudí, buduješ si vzťahy, priateľstvá, zažívaš lásky. A o pár rokov sa s tými, ktorí ti boli tak blízki, ani len nepozdravíš na ulici. Možno to bolí a možno by si to chcela zmeniť, no čas nejde vrátiť. Každý kráča svojou cestou, čo znamená, že musí dať zbohom tým, ktorí s ním ďalej nechceli pokračovať.
Tá priateľka zo školy ti možno chýba, no dnes je z nej dospelá žena, ktorá má záväzky a málo času. Kamarátka, s ktorou si sa denne videla, už má manžela a deti. Nie je ľahké byť vo svete dospelých. Tak veľmi by si si priala, aby bolo všetko tak ľahké ako kedysi, no to už nejde. Nie všetky priateľstvá sú navždy, a nie všetci ľudia tu pre teba budú vo chvíli, kedy by si to chcela.
A možno sú tu ľudia, pre ktorých by si ty spravila hocičo na svete, no oni pre teba to isté nie sú ochotní spraviť. Chcela by si, aby všetko, čo dávaš, sa ti vrátilo aj späť, no v dnešnej dobe to tak nefunguje. Ľudia myslia na seba a svoje dobro. A ak nie si pre nich jedna z naj, vykašlú sa na teba. Staré známe – za dobrotu na žobrotu, má aj v týchto časom v sebe veľkú pravdu.
Preto nečakaj, že sa budeš môcť vždy na niekoho spoľahnúť. Jediný, kto ti podá ruku, si ty sama. Ver si a nebuď na nikom závislá. Kto v tvojom živote chce byť, ten tam aj bude. A kto nie, ten do neho nepatrí. Nesnaž sa ho tam vtiahnúť nasilu.
